Už tradične zaznamenávam 12. deň v mesiaci prostredníctvom špeciálneho blogového formátu s 12 fotkami a krátkym textom. Lenže tento mesiac to nevyšlo podľa plánu.
Dvanásteho augusta som bola v Bratislave, kde sa začínalo niekoľkodňové pracovné stretnutie. Program bol taký nabitý (= veľmi plný), že som na svoj blogový článok úplne zabudla. Spomenula som si naň až o dva dni neskôr a v mobile som našla z toho dňa iba šesť fotografií.
Najprv som to chcela vzdať. Potom som si však povedala:
„Najjednoduchšie je vzdať sa. Ale to nie je môj štýl. Aj svojim študentom slovenčiny neustále hovorím, aby nehľadali výhovorky, ako sa niečo nedá. Ale aby hľadali spôsob, ako by to predsa len mohlo ísť.“
A tak bude tento blogový článok z 12. (+ 2) augusta. Pretože nie je dôležitá dokonalosť, ale konzistentnosť. A to platí nielen pre blogovanie, cvičenie, ale aj pre učenie sa slovenčiny ako cudzieho jazyka.
Kde som teda strávila 14. august? V meste pod Zoborom – v Nitre. Bola som na návšteve u svojej kamarátky Renátky, ktorá pracuje tiež ako lektorka slovenčiny pre cudzincov. Deň sme začali spoločnými raňajkami v jej obľúbenej remeselnej pekárni, ktorá ma hneď očarila (= zaujala ma okamžite).
Dala som si tam typické slovenské raňajky – obložený rožok a kakao, keďže kávu nepijem. Potom sme išli na prechádzku do mestského parku. Po ceste sme narazili (= náhodou sme videli) na nečakané zvieracie prekvapenie.
Najprv som nevedela, či je to vydra, ondatra alebo bobor, ale nakoniec som zistila, že to bola nutria riečna. Alebo sa mýlim? Napíšte mi do komentára, ak nemám pravdu. A obďaleč boli aj jelene, ktoré kŕmili mamičky so svojimi deťmi.
Počas našej spoločnej prechádzky pozdĺž rieky Nitra som si užívala aj krásne výhľady na Zobor – jeden z vrchov v okolí mesta Nitra.
O niekoľko minút mi už Renátka ukázala, kde predávajú tie najlepšie zákusky v meste, ktoré nielen dobre vyzerajú, ale aj výborne chutia. Takže po obľúbenej pekárni som si v Nitre našla aj obľúbenú kaviareň.
Renátka bola skvelou sprievodkyňou po meste. Pri jej výklade som mala pocit, že Nitru poznám odjakživa (= už veľmi dávno). Do miest, ktoré mi ukázala, som sa zaľúbila na prvý pohľad (= zamilovala som sa hneď).
Na Nitrianskom hrade sme boli deň predtým a v hradnej kaviarni sme si dali výbornú večeru. Z centra som mala možnosť obdivovať hrad za denného svetla.
Zaspomínala som si (= pripomenula som si zážitky z minulosti) aj na časy, keď som navštevovala gymnázium a boli sme v Nitre na divadelnom predstavení v Divadle Andreja Bagara.
Najväčším highlightom dňa bola aj pre Renátku návšteva gruzínskej reštaurácie, v ktorej ešte nebola. Keďže som ju po rokoch prišla navštíviť, navrhla som jej, aby aj ona vyskúšala niečo nové. Naše rozhodnutie ísť do reštaurácie nám potvrdili mladé ženy, ktoré z nej práve vychádzali. Opýtali sme sa na ich názor – to je vždy najlepšie.
Pochutnali sme si (= jedli sme niečo, čo nám veľmi chutilo) na gruzínskom „ostri“ (pikantný hovädzí guláš) s chlebom a „khinkali“ (hubovo-syrové taštičky s vývarom).
A náš spoločný deň sme zakončili (= urobili sme poslednú aktivitu dňa) tam, kde sme ho začali. A to v remeselnej pekárni Roh, aby som vzala nejaké dobroty pre svoju rodinu a mohla vyraziť (= vydať sa na cestu) za nimi pod Tatry.
Takto vyzeral môj deň v meste Nitra, kde som bola opäť po 22 rokoch. A teraz som zvedavá na vás: Boli ste už niekedy v Nitre? Čo sa vám tam najviac páčilo? Svoju odpoveď napíšte po slovensky do komentára pod tento blogový článok. Budem sa tešiť na vaše tipy a inšpiráciu.
Ak máte radi reálnu slovenčinu z každodenného života, poteší vás aj môj pravidelný newsletter. Prihláste sa na odber Slovaklettera, ktorý stojí 0 EUR.
Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky motivačný tip,
✔️ alebo cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.
Slovakletter si prečítate do 5 minút. Je bez zbytočného balastu. Jednoducho váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.
6 Odpovedí
Ahoj, Lenka!
Bola som v Nitre pred pár rokmi s kamarátkami a našimi deťmi. Rady objavujeme nové miesta a mestá. Boli sme na Nitrianskom hrade a veľmi sa nám tam páčilo. Historické miesta sú pre mňa možnosť spoznať niečo z histórie a zažiť nové emócie.
P.S. Budem čakať na nový blogový článok v tomto formáte)))
Milá Svitlana,
tvoje komentáre ma vždy potešia. Verím, že bude príležitosť na ďalší blogový článok v podobnom formáte.
Ahoj Lenka,
veľmi sa mi páčil tvoj blogový článok, lebo v Nitre som bola niekoľkokrát. Býva tam môj syn s priateľkou, pred 3 rokmi nastúpil na stúdium na UKF a minulý rok si už dostal titul Bc. 🙂
Teraz v Nitre pracuje a každý raz, keď navštevujem Nitru, chodíme krmiľ jelene a ovce v parku. Kúpujeme im mrkvu, ľadový šalát, špenát. To je naša najobľubenejšia zábava.
Rada sa prechádzam po Novemu parku, sú tam skvelé sochy zvierat.
Tak ma Tvoj výlet potešil)))
Natalia.
Milá Natalia,
mám radosť z tvojho komentára. Vidno, že poznáš Nitru výrazne lepšie ako ja. To je chvályhodné, pretože si cudzinka. Ale musím uznať, že výborne asimilovaná. Gratulujem ti k tomu, aj k úspechu tvojho syna. Ste jednoducho skvelí! 👏👏👏
Ďakujem za milé slová… tvoj vklad v moju asimiláciu na Slovensku je obrovský.
Natalia,
veľmi si to cením. Teším sa, že som aspoň trochu nápomocná.