Čo vám napadne ako prvé, keď sa povie slovo turistika? Mne známa veta: Nie je zlé počasie, ale iba zle oblečený turista. A preto pred každou turistikou pozerám predpoveď počasia, aby som vedela, ako sa mám obliecť. Hoci jeseň je za rohom (= blíži sa), čaká nás krásny letný deň. To znamená, že na turistiku pôjdeme naľahko (= oblečieme si menej oblečenia, ktoré je vhodné do teplého počasia).

Vydajte sa spolu so mnou na 10 km (desaťkilometrovú) túru v okolí nášho zeleného mesta. Ak ju zvládli moje deti, určite ju zvládnete aj vy – aspoň v tomto blogovom článku. Verím, že dorazíte spolu s nami do cieľa, kde vás čaká zaslúžená odmena.

Septembrový blogový formát 12 v 12 venujem téme turistika. Naučíte sa užitočné slovenské slovíčka a frekventované frázy, ktoré sa vám pri rozhovoroch o turistike zídu. Vďaka fotografiám ich navyše uvidíte v reálnom kontexte a ľahšie si ich zapamätáte.

Základnou výbavou turistu v letnom období je ľahké turistické oblečenie – tričko, nohavice, šiltovka (= čiapka so šiltom, ktorý slúži ako ochrana proti slnku), pre prípad potreby tenká vetrovka, pršiplášť (= plášť, ktorý slúži ako ochrana pred dažďom) a kvalitné turistické topánky. A samozrejme, nesmú chýbať ani turistické alebo trekingové palice.

Spomínam si, že keď som chodila na gymnáziu na školské výlety, triedna učiteľka nám vždy opakovala slovenskú ľudovú múdrosť: Radšej nosiť ako prosiť. Upozorňovala nás na to, že je lepšie byť vždy pripravený a mať pri sebe veci, ktoré by sme mohli potrebovať za zlého počasia. A tak nemusíme byť odkázaní na pomoc iných.

Správny turista má batoh (= špeciálna taška, ktorá sa nosí na chrbte). Často sa namiesto toho používa aj hovorové slovo ruksak, ale obidve slová majú rovnaký význam. Do takého batohu sa zmestí (= vojde) nielen oblečenie, ale aj proviant (= hovorový výraz pre jedlo na cestu).

Pre našu turistiku sme si vybrali stredne ťažkú trasu (= cestu), aby ju zvládli aj deti. Trasu sme poznali, takže sme ju nemuseli hľadať na turistickej mape. No môj manžel mal pre istotu zapnutú online mapu vo svojich smart hodinkách. Jeden nikdy nevie, kedy sa to človeku zíde.

Ak však nemáte po ruke (= k dispozícii, v blízkosti) mapu, môžete si pozrieť informačnú tabuľu. Na turistickom chodníku sa môžete orientovať aj pomocou turistických značiek, ktoré môžete vidieť na stromoch alebo na kameňoch. Turistické značky majú rôzne farby. Farba však neoznačuje náročnosť trasy. Pomáha rozlišovať jednotlivé typy a význam turistických trás, napríklad hlavné, regionálne alebo spojovacie trasy.

Našu trasu sme začali na okraji mesta, kde sme vošli do lesa a išli sme po turistickom chodníku. Už od samého začiatku nás čakalo strmé stúpanie, pretože sme sa potrebovali dostať na náhornú plošinu (= vysoko položené ploché miesto).

Stúpali sme cez hustý les, kde sme videli rôzne druhy stromov. Tie sme obdivovali hlavne počas prestávok (= páuz), ktoré sme si priebežne počas túry robili.

Neodradili nás (= neodstrašili nás) ani žiadne prekážky, ktoré sme museli po ceste zdolať (= zvládnuť, prekonať). Či už to boli spadnuté kmene stromov na turistickom chodníku alebo vysoké skaly, po ktorých sme museli liezť v jednom úseku. Mala som pocit, že hlavne pre deti bola celá túra ako na hojdačke. Niektoré úseky zvládali lepšie, iné trochu horšie.

Ale nakoniec sme sa dostali na náhornú plošinu, kde nás čakal nádherný výhľad na naše mesto. No nie je úchvatný?

Nebýva zvykom, aby sa na turistickom chodníku nachádzali (= boli) lavičky. Zjavne tam boli preto, aby si turisti mohli oddýchnuť a vychutnať si pohľad na mesto z vtáčej perspektívy (= z výšky).

Na lavičke sme si dopriali aj niečo pod zub (= malé občerstvenie), aby sme mali dostatok energie na ďalšiu etapu našej trasy. A ako správni turisti sme si odpadky priniesli so sebou domov, aby po nás nezostalo v prírode ani stopy.

Hoci sme na turistickom chodníku nestretli veľa ľudí, všetkým sme sa pozdravili. Patrí to k základným pravidlám turistickej etikety. Pozdrav na horskom chodníku vyjadruje vzájomný rešpekt a fakt, že patríte do rovnakej komunity milovníkov prírody.

Na Slovensku sa ľudia často pozdravia jednoduchým Dobrý deň!, ale niekedy môžete počuť aj pozdrav Hore zdar! (najmä v horskom prostredí). Pozdrav môže byť impulzom na nadviazanie krátkeho dialógu, vďaka ktorému si precvičíte svoju slovenčinu v praxi. Pri najbližšej príležitosti to môžete vyskúšať. Čo vy na to?

Práve ste spolu s nami prešli pomyselných 10 km (desať kilometrov). Verím, že ste sa veľmi nespotili pri prekážkach, ktoré sme mali po ceste. Ale dúfam, že ste si túto turistickú trasu užili a nemáte z nej svalovicu (= bolesť svalov po fyzickej aktivite).

A teraz som zvedavá na vás. 💬 Máte radi turistiku? Kedy naposledy ste boli na turistike? A kde to bolo? Napíšte svoju odpoveď po slovensky do komentára pod článkom. Možno svojím tipom inšpirujete aj ďalších čitateľov.

Ak máte radi reálnu slovenčinu z každodenného života, poteší vás aj môj pravidelný newsletter. Prihláste sa na odber Slovaklettera, ktorý stojí 0 EUR.

Každú nedeľu dostanete:
✔️ jednoduchý motivačný tip,
✔️ alebo krátke cvičenie,
✔️ či kúsok slovenskej kultúry.

Slovakletter si prečítate max. do 5 minút. Je bez zbytočného balastu. Jednoducho váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post 12. september v 12 fotkách: Turistika po slovensky (slovíčka a frázy pre cudzincov) appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Už tradične zaznamenávam 12. deň v mesiaci prostredníctvom špeciálneho blogového formátu s 12 fotkami a krátkym textom. Lenže tento mesiac to nevyšlo podľa plánu.

Dvanásteho augusta som bola v Bratislave, kde sa začínalo niekoľkodňové pracovné stretnutie. Program bol taký nabitý (= veľmi plný), že som na svoj blogový článok úplne zabudla. Spomenula som si naň až o dva dni neskôr a v mobile som našla z toho dňa iba šesť fotografií.

Najprv som to chcela vzdať. Potom som si však povedala:

„Najjednoduchšie je vzdať sa. Ale to nie je môj štýl. Aj svojim študentom slovenčiny neustále hovorím, aby nehľadali výhovorky, ako sa niečo nedá. Ale aby hľadali spôsob, ako by to predsa len mohlo ísť.“

A tak bude tento blogový článok z 12. (+ 2) augusta. Pretože nie je dôležitá dokonalosť, ale konzistentnosť. A to platí nielen pre blogovanie, cvičenie, ale aj pre učenie sa slovenčiny ako cudzieho jazyka.

Kde som teda strávila 14. august? V meste pod Zoborom – v Nitre. Bola som na návšteve u svojej kamarátky Renátky, ktorá pracuje tiež ako lektorka slovenčiny pre cudzincov. Deň sme začali spoločnými raňajkami v jej obľúbenej remeselnej pekárni, ktorá ma hneď očarila (= zaujala ma okamžite).

Dala som si tam typické slovenské raňajky – obložený rožok a kakao, keďže kávu nepijem. Potom sme išli na prechádzku do mestského parku. Po ceste sme narazili (= náhodou sme videli) na nečakané zvieracie prekvapenie.

Najprv som nevedela, či je to vydra, ondatra alebo bobor, ale nakoniec som zistila, že to bola nutria riečna. Alebo sa mýlim? Napíšte mi do komentára, ak nemám pravdu. A obďaleč boli aj jelene, ktoré kŕmili mamičky so svojimi deťmi.

Počas našej spoločnej prechádzky pozdĺž rieky Nitra som si užívala aj krásne výhľady na Zobor – jeden z vrchov v okolí mesta Nitra.

O niekoľko minút mi už Renátka ukázala, kde predávajú tie najlepšie zákusky v meste, ktoré nielen dobre vyzerajú, ale aj výborne chutia. Takže po obľúbenej pekárni som si v Nitre našla aj obľúbenú kaviareň.

Renátka bola skvelou sprievodkyňou po meste. Pri jej výklade som mala pocit, že Nitru poznám odjakživa (= už veľmi dávno). Do miest, ktoré mi ukázala, som sa zaľúbila na prvý pohľad (= zamilovala som sa hneď).

Na Nitrianskom hrade sme boli deň predtým a v hradnej kaviarni sme si dali výbornú večeru. Z centra som mala možnosť obdivovať hrad za denného svetla.

Zaspomínala som si (= pripomenula som si zážitky z minulosti) aj na časy, keď som navštevovala gymnázium a boli sme v Nitre na divadelnom predstavení v Divadle Andreja Bagara.

Najväčším highlightom dňa bola aj pre Renátku návšteva gruzínskej reštaurácie, v ktorej ešte nebola. Keďže som ju po rokoch prišla navštíviť, navrhla som jej, aby aj ona vyskúšala niečo nové. Naše rozhodnutie ísť do reštaurácie nám potvrdili mladé ženy, ktoré z nej práve vychádzali. Opýtali sme sa na ich názor – to je vždy najlepšie.

Pochutnali sme si (= jedli sme niečo, čo nám veľmi chutilo) na gruzínskom „ostri“ (pikantný hovädzí guláš) s chlebom a „khinkali“ (hubovo-syrové taštičky s vývarom).

A náš spoločný deň sme zakončili (= urobili sme poslednú aktivitu dňa) tam, kde sme ho začali. A to v remeselnej pekárni Roh, aby som vzala nejaké dobroty pre svoju rodinu a mohla vyraziť (= vydať sa na cestu) za nimi pod Tatry.

Takto vyzeral môj deň v meste Nitra, kde som bola opäť po 22 rokoch. A teraz som zvedavá na vás: Boli ste už niekedy v Nitre? Čo sa vám tam najviac páčilo? Svoju odpoveď napíšte po slovensky do komentára pod tento blogový článok. Budem sa tešiť na vaše tipy a inšpiráciu.

Ak máte radi reálnu slovenčinu z každodenného života, poteší vás aj môj pravidelný newsletter. Prihláste sa na odber Slovaklettera, ktorý stojí 0 EUR.

Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky motivačný tip,
✔️ alebo cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Slovakletter si prečítate do 5 minút. Je bez zbytočného balastu. Jednoducho váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post 12. (+ 2) august 2026 v 12 fotkách: Jeden deň v meste Nitra po slovensky appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Leto je v plnom prúde a na mojej pracovnej rutine je to poznať. Ak sa to vôbec rutinou dá nazvať. Hoci mám na univerzite dovolenku, ako online lektorka slovenčiny počas leta úplne neoddychujem. Pracujem však vo voľnejšom režime a občas strácam pojem o čase (= neviem, aký je deň).

A presne to sa stalo 12. júla. Zabudla som na môj tradičný osobný príspevok, v ktorom zaznamenávam 12. deň v mesiaci prostredníctvom 12 fotiek. Ale ako sa hovorí: Radšej neskoro ako nikdy.

A keďže tento deň mi priniesol aj jednu poriadnu jazykovú facku (= nepríjemnú, ale užitočnú skúsenosť s cudzím jazykom), rozhodla som sa o ňu s vami predsa len podeliť.

„Čo sa stane, keď v cudzom jazyku nesprávne prečítate slovo? Jedno jediné písmeno môže úplne zmeniť význam slova a dokonca aj miesto, kam sa dostanete.“

Kým deti spia, pečiem bábovku s čučoriedkami. Večer totiž očakávame návštevu a ako správna slovenská hostiteľka sa na ňu pripravujem už od rána. A všimnite si, že mi nechýbajú papuče ani počas leta. Tento slovenský fenomén v sebe nezapriem ani po viac ako 10 rokoch života v zahraničí.

Keď je hotová nielen bábovka, ale aj nákupný zoznam, idem s deťmi na nákup potravín. Cestou na parkovisko nás však prekvapí suchozemská korytnačka.

Po návrate z nákupu sa púšťam do upratovania (= začínam upratovať). Byt síce nie je špinavý, ale pred príchodom návštevy sa musí lesknúť čistotou (= byť dokonale čistý).

O niekoľko hodín sa už s deťmi ocitám (= nachádzam sa) na letisku. Ideme vyzdvihnúť manžela, ktorý za nami priletel do Bulharska.

Po ceste na letisko som videla billboard s reklamou na „автомузей“. Aspoň som si to myslela. V preklade do slovenčiny je to automobilové múzeum. V navigácii sme však žiadne také múzeum nevedeli nájsť.

A tak sme sa začali orientovať podľa značiek popri ceste. Tie nás však priviedli späť na letisko. Hovorím si, že to nedáva zmysel. Prečo by bolo automobilové múzeum práve na letisku?

Dokonca som sa na to opýtala policajta, ktorý stál pri vstupe. Ten ma veľmi slušne opravil, že pravdepodobne hľadám „авиомузей“, teda letecké múzeum.

A vtedy mi to celé docvaklo (= zrazu som to pochopila). Nápis na billboarde som jednoducho prečítala nesprávne. Rozdiel bol iba v jednom jedinom písmene („автомузей“ verzus „авиомузей“) a namiesto automobilového múzea sme sa ocitli v leteckom múzeu. Najradšej by som sa od hanby prepadla pod zem (= veľmi som sa hanbila a chcela som zmiznúť).

Ale aj napriek náhlej zmene cieľa to nakoniec vôbec nebolo zlé. Hoci som urobila školácku chybu (= základnú chybu), čas v múzeu sme si všetci užili.

A možno je to aj celkom dobrá lekcia pri učení sa cudzieho jazyka. Chyba vás niekedy môže zaviesť úplne inam. A možno práve vďaka nej zažijete niečo, čo by ste inak nezažili.

Z pilotnej kabíny odchádzam priamo do kuchyne. Dokončujem večeru, rýchlo sa prezlečiem a môžeme privítať našu návštevu.

Chcete vedieť, ako sa pripraviť na návštevu slovenskej rodiny a čo od vás môžu slovenskí hostitelia očakávať? Prečítajte si môj článok s praktickými radami pre cudzincov.

A teraz som zvedavá na vás: Akú jazykovú facku ste v poslednom čase dostali vy? Skúste mi o nej napísať po slovensky do komentára pod tento blogový článok. Budem sa tešiť na vaše odpovede.

Ak máte radi reálnu slovenčinu z každodenného života, poteší vás aj môj pravidelný newsletter. Prihláste sa na odber Slovaklettera, ktorý je úplne zadarmo.

Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Slovakletter si prečítate do 5 minút. Je bez zbytočného balastu. Jednoducho váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post 12. júl 2026 v 12 fotkách: Ako ma jedno písmeno zaviedlo na úplne iné miesto appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Keďže dnes je 12. deň v mesiaci, pozývam vás prežiť ho spolu so mnou prostredníctvom 12 fotiek a krátkych textov. Rozhodla som sa, že každý takýto blogový formát budem venovať jednej užitočnej fráze. Minulý mesiac ste sa mohli naučiť dôležitú slovenskú frázu byť vďačný za niečo.

Dnes sa naučíte, ako v slovenčine vyjadriť radosť. Napríklad: ako povedať, že vás niečo teší alebo že máte z niečoho radosť. Zároveň vás chcem inšpirovať, aby ste sa na chvíľu zastavili a zamysleli sa nad tým, čo vám dnes urobilo radosť. Pretože radosť sa často ukrýva v maličkostiach, ktoré počas dňa plného povinností nevidíme.

Lektorský tip pre vás

Ak chcete po slovensky správne vyjadriť radosť, zapamätajte si tieto frázy:

✔️ tešiť sa z niečoho
Používame, keď hovoríme o niečom, čo už máme alebo čo sa už stalo.
Používame predložku z + genitív.
Príklad: Teším sa z pekného počasia.

✔️ tešiť sa na niečo
Používame, keď hovoríme o niečom, čo sa stane v budúcnosti.
Používame predložku na + akuzatív.
Príklad: Teším sa na víkend.

✔️ tešiť sa, že …
Používame sloveso bez predložky, ale s vedľajšou vetou.
Príklad: Teším sa, že ste tu.

✔️ mať radosť z niečoho
Používame predložku z + genitív.
Príklad: Mám veľkú radosť z vášho pokroku.

✔️ mať radosť, že …
Používame sloveso bez predložky, ale s vedľajšou vetou.
Príklad: Mám radosť, že sme sa stretli.

🎯 Počas čítania si všímajte, kedy používam frázu tešiť sa z niečoho, tešiť sa na niečo a mať radosť z niečoho. Na konci skúste napísať jednu vlastnú vetu.

Teším sa, že som sa dnes ráno zobudila vedľa svojho manžela. Mám obrovskú (= veľmi veľkú) radosť, že môžeme byť po dlhšej dobe opäť spolu.

Teším sa, že sa dnes ochladilo. Je to príjemná zmena oproti posledným týždňom, ktoré sa niesli v znamení letných horúčav (= pre ktoré boli typické letné horúčavy).

Teším sa z letných kvetov, ktoré sme spolu s deťmi zasadili. Každý deň sa o nich starám a mám radosť, ako rýchlo rastú. Vynaložené úsilie prináša svoje ovocie (= moja starostlivosť má zmysel).

Teším sa z dnešného balíka, v ktorom som si našla opravenú kameru. Pri natáčaní veľkonočného vlogu mi totiž spadla na podlahu a rozbila sa. Kamera dnes prišla v originálnom balení. Začínam si myslieť, že mi poslali úplne nový kus, pretože na trhu je už novší a lepší model.

Teším sa, že sa mi dnes celkom rýchlo podarilo natočiť výslovnostnú lekciu do klubu Jazykové fitko. A tak som mala čas ešte aj na editovanie videa a prípravu výslovnostných cvičení.

Teším sa z domácich čerešní, ktoré sme dostali od nášho suseda. Neďaleko mesta má záhradu a vždy nám prinesie bio ovocie a ja mu za to na oplátku (= na revanš) upečiem nejaký chutný koláč.

Mám radosť aj z našej vlastnej úrody jahôd, ktoré už niekoľko rokov pestujem na balkóne. Síce ich nie je toľko, aby som z nich uvarila jahodový džem, ale aj tak potešia.

Teším sa, že dnes som poslednýkrát zaniesla svojmu synovi obed do školy. Posledné dva týždne boli pre mňa veľká výzva. Školská jedáleň totiž nefungovala. A keď som chcela, aby mal syn teplý obed, nemala som na výber.

Veľmi sa teším aj z toho, že som stihla pripraviť do klubu Jazykové fitko hudobnú výzvu, ktorá nás na konci júna čaká. Radosť mi urobilo aj kakao so šľahačkou, ktoré mi pripravil manžel.

Na toto som sa tešila hádam už od začiatku školského roka. Starší syn absolvoval 4. ročník základnej školy s výborným prospechom. Získal tiež striebornú medailu v celonárodnej súťaži vo svojej vekovej kategórii. Prvú veľkú životnú etapu má za sebou. Ani sa mi nechce veriť, ako ten čas letí…

Mám obrovskú radosť, že sme túto významnú udalosť mohli stráviť spoločne. Neraz mi počas toho zvlhli oči (= plakala som) od radosti, ale aj vďaky. Doteraz nechápem, ako sme tento náročný školský rok zvládli.

A teraz sa teším na víkend pri mori, kam počas písania tohto blogového článku cestujeme. Moja misia je jasná: relax, relax a nič iné.

Ako vidíte, najviac radosti môžeme mať z maličkostí, ktoré nám prinesú bežné dni. Aký bol váš deň? Aký jeden moment vám počas dnešného dňa urobil radosť? Skúste to napísať po slovensky do komentára pod tento blogový článok. Budem sa tešiť na vaše odpovede.

Ak máte radi reálnu slovenčinu z každodenného života, poteší vás aj môj pravidelný newsletter. Prihláste sa na odber Slovaklettera, ktorý je úplne zadarmo.

Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Slovakletter si prečítate do 5 minút. Je bez zbytočného balastu. Jednoducho váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post 12. jún 2026 v 12 fotkách: Deň plný radosti po slovensky appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

V poslednej dobe ma vytáča (= rozčuľuje, hnevá) veľa vecí. Došla som do štádia (= do situácie, momentu), keď ma začalo vytáčať to, že ma všetko hnevá. Uvedomila som si (= pochopila som), že iných ľudí nezmením. Ale môžem zmeniť seba, resp. svoj prístup.

Môžem hundrať (= slovami prejavovať nespokojnosť), že mi z bankomatu vyšlo 15 x 10 eur. Alebo môžem byť vďačná vôbec za to, že mám 150 eur v peňaženke. Všetko závisí od uhla pohľadu (= ako sa na veci pozeráme). A hoci dnes nie je Svetový deň vďačnosti – oslavuje sa 21. septembra – rozhodla som sa myšlienke vďačnosti venovať v blogovom formáte 12 v 12. Aj v tomto článku uvidíte reálnu slovenčinu z bežného života – takú, akú v učebniciach často nenájdete.

Keďže dnes je 12. deň v mesiaci, prinášam vám 12 fotiek s krátkymi textami. Pomocou nich sa zameriavam (= koncentrujem) na všetko, za čo som bola počas dnešného dňa vďačná. Možno sa práve teraz pýtate: „Aký to má zmysel? Nie je to strata času?“ Na prvý pohľad to tak môže vyzerať. Ale pre mňa je to tréning, ako sa pozerať aj na veci, ktoré berieme ako samozrejmosť (= niečo bežné), s väčšou vďačnosťou. Tak čo, pridáte sa aj vy?

Lektorský tip pre vás

Ak chcete o vďačnosti hovoriť správne po slovensky, zapamätajte si tieto frázy:

✔️ byť vďačný/-á za niečo – vždy s predložkou za + akuzatív
✔️ byť vďačný/-á za to, že …
✔️ byť vďačný/-á, že …

Nižšie v článku uvidíte, ako sa tieto frázy používajú v bežnom živote.

Som vďačná, že som sa dnes ráno zobudila. A navyše do takého krásneho dňa. Neberiem to ako samozrejmosť, pretože niektorí ľudia na našej planéte nemali také šťastie, bohužiaľ. Život je to najcennejšie, čo máme, a preto by sme si ho mali vážiť.

Som vďačná za to, že som mohla cestovať s deťmi do školy autobusom. Deti v zaostalých krajinách sveta buď nemajú prístup k vzdelaniu, alebo musia chodiť do školy niekoľko kilometrov pešo. Niekedy zabúdame, v akom pohodlnom svete žijeme.

Som vďačná za zlatého neznámeho, ktorý má pre mňa vždy voľné miesto na lavičke. Je skvelý spoločník – veľa toho nenahovorí, ale pozorne počúva celé hodiny. 😊

Som vďačná za nový chodník, ktorý ešte síce nie je dokončený. Ale dôležité je, že je opravený a nikto už nemusí chodiť po ceste.

Som vďačná za to, že môj pracovný deň nezačína vždy o 8:00 a môžem tak využiť čas na iné aktivity. V utorok je to obyčajne návšteva spa centra, kam chodím pravidelne plávať. Avšak (= ale) trvalo mi 3 mesiace, kým som sa rozhodla, že si tam kúpim permanentku (= mesačný lístok so zľavou). Prečo to bolo tak, si prečítate v tomto blogovom článku.

Som vďačná za svoj športový výkon (= výsledok aktivity). Samozrejme, nie je to na zlatú olympijskú medailu. Ale aj tak som vďačná sama sebe, že to robím nielen pre svoje telo, ale hlavne pre svoju myseľ. Je to moja vodná terapia, pri ktorej si vždy utriedim svoje myšlienky.

Som vďačná aj za to, že som mala čas na saunu. Mám pocit, že v bazéne vyčistím svoju myseľ a v saune vypotím všetko toxické zo svojho tela. Je to pre mňa ako očistný rituál.

Som vďačná, že môžem žiť v takom atypickom meste, ktoré je plné zelene. Aj keď miestni ľudia by so mnou asi nesúhlasili, ale ja som vďačná za množstvo zelených plôch a parkov, ktoré tu sú.

Som vďačná za to, že rozumiem po bulharsky. Moja úroveň bulharčiny je na takej úrovni, že rozumiem aj vtipom. A tento nápis na aute pred univerzitou ma naozaj pobavil: Не ми свиркай, по-бързо не може. (Slovenský preklad: Netrúb na mňa, rýchlejšie to nejde.)

Som vďačná za to, že môžem pracovať na zahraničnej univerzite už takmer jedno desaťročie. Učiť slovenčinu cudzincov je pracovný sen, ktorým žijem naplno už od roku 2011. Aj keď sa mi dnes nechce opravovať testy a eseje, som vďačná, že máme na univerzite slovakistov (= študentov, ktorí sa učia slovenčinu).

Som vďačná aj za svojich online študentov z rôznych krajín sveta, ktorí sa spolu so mnou učia po slovensky v online klube Jazykové fitko. Každý deň si nájdem čas popri iných aktivitách, ktoré v klube máme, aj na ich komentáre. S vďačnosťou za to, že sa učia po slovensky, odpovedám na ich zvedavé otázky v klubovej aplikácii.

Som vďačná za chvíľku pokoja na našom balkóne po ďalšom pracovnom dni. Je to moja malá prestávka (= pauza) predtým, než prídu deti zo školy a pustíme sa do domácich úloh a učenia.

Aký bol váš deň? Za akú jednu vec ste boli počas dnešného dňa vďační vy? Skúste ju napísať po slovensky do komentára pod tento blogový článok. Budem sa tešiť na vaše odpovede.

Ak máte radi reálnu slovenčinu z každodenného života, poteší vás aj môj pravidelný newsletter. Prihláste sa na odber Slovaklettera, ktorý je úplne zadarmo.

Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Slovakletter si prečítate do 5 minút. Je bez zbytočného balastu. Jednoducho váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post 12. máj 2026 v 12 fotkách: Deň plný vďačnosti appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Môj apríl 2026 bol veľmi intenzívny (= náročný a plný udalostí). Rozbitá kamera pri natáčaní vlogu, nekonečný zoznam povinností, hľadanie rovnováhy medzi prácou a voľným časom či potreba prekonať vlastné bariéry.

V tomto osobnom blogovom článku chcem s vami zdieľať nielen svoje zážitky, ale aj uvedomenia (= dôležité myšlienky), ku ktorým som počas apríla dospela. Možno sa v niektorých situáciách nájdete aj vy.

Tento článok vám zároveň ukáže reálnu slovenčinu z každodenného života, aj praktické lektorské tipy, ktoré vám pomôžu pri učení sa slovenčiny. Pretože niekedy si aj pri učení cudzieho jazyka potrebujeme pripomenúť, že nemusíme byť dokonalí. Dôležité je nevzdať sa a pokračovať ďalej.

1. Kde je vôľa, tam je aj cesta

Môj apríl 2026 sa začal šialeným (= extrémne rýchlym) tempom. Na univerzite ma čakali veľkonočné dielne (= workshopy), na ktoré som pripravovala okrem zaujímavého programu aj tradičné slovenské veľkonočné dobroty (= chutné jedlá).

O pár dní som v kuchyni strávila ešte viac času, pretože som sa chystala (= pripravovala som) na oslavy Veľkej noci. Všetko som sa rozhodla zdokumentovať aj vo vlogu. Avšak počas druhého dňa mi pri natáčaní spadla kamera na podlahu (= dlážku, zem) a rozbila sa obrazovka. Kamera bola tým pádom nefunkčná.

Samozrejme, bola som z toho nešťastná, lebo natáčanie mi zabralo veľa času, ale nebolo hotové. Kamera, s ktorou natáčam vlogy, nebola lacná záležitosť (= lacná vec). Navyše, objednávala som ju z ďalekého zahraničia a netušila som, či nájdem servis v Európe.

Moje uvedomenie: Vždy mám na výber (= mám aj inú možnosť). Môžem sa vzdať (= nechať tak, rezignovať) alebo pokračovať ďalej nejakým iným spôsobom. Nerada sa vzdávam, lebo je to to najjednoduchšie, čo môže človek urobiť. A tak som v momente siahla po mobile (= vzala mobil do ruky) a pokračovala som v natáčaní. No a výsledok nášho rodinného vlogu si môžete pozrieť vo videu, ktoré nie je dokonalé. Avšak hotové je lepšie ako dokonalé.

Môj lektorský tip pre vás: 
Aj pri učení sa cudzieho jazyka často nastanú situácie, keď sa niečo pokazí a človek má chuť vzdať sa. Vtedy sa riaďte slovenským príslovím: Kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak niečo naozaj chcete, tak hľadáte spôsob, ako svoj cieľ dosiahnuť. Ak niečo nechcete, hľadáte výhovorky (= nepravé, vymyslené príčiny), prečo sa to nedá zrealizovať. Takže ak nabudúce budete chcieť posunúť svoju slovenčinu vpred, spomeňte si na túto ľudovú múdrosť.

2. Každý deň je čas na nový začiatok

V klube Jazykové fitko máme vždy na začiatku mesiaca motivačnú lekciu, počas ktorej členovia premýšľajú nad tým, čo im pri učení sa slovenčiny fungovalo a čo chcú robiť inak. Bilancovanie (= premýšľanie o tom, čo sa podarilo a nepodarilo) považujem za veľmi dôležité, pretože nám pomáha uvedomiť si, kam smerujeme. A práve pri jednom takomto bilancovaní som pochopila aj ja jednu dôležitú vec.

Môj apríl 2026 bol naozaj náročný a pri písaní blogového článku 12. apríl v 12 fotkách som prišla na to, že s rodinou trávim iba momenty. Ale svojej práci venujem hodiny, lebo mám nekonečný (= taký, ktorý nikdy nekončí) zoznam povinností. Vtedy som si povedala, že to takto nejde ďalej.

Moje uvedomenie: Otvorene som si priznala, že svoju aktuálnu životnú situáciu nezvládam. Aby ste boli v obraze (= na vysvetlenie situácie), mám dve práce na plný úväzok. Starám sa o dve malé deti a jednu domácnosť. Žijem v zahraničí a najbližšia pomoc je cca 1 200 km ďaleko. Pol roka som sa snažila plniť všetky svoje úlohy na 100 %, ale pochopila som, že je to cesta do pekla (= veľmi zlý smer).

Každý deň som bojovala s časom, aby som všetko zvládla. Nesplnené úlohy som presúvala najprv na ďalší deň, potom na ďalší týždeň a postupne som si niesla čoraz viac a viac povinností aj do nového mesiaca. A najväčší boj som zvádzala (= mala) sama so sebou. Musela som sa naučiť povedať “nie” niektorým ľuďom a aktivitám, aby som povedala “áno” niečomu dôležitejšiemu.

Môj lektorský tip pre vás:
Na lepšiu verziu seba samého nemusíte čakať na koniec mesiaca. Každý deň je novou príležitosťou byť o kúsok tým človekom, ktorým sa chcete stať. Možno je to práve človek, ktorý bude hovoriť lepšie po slovensky. Nečakajte a urobte malý krok ešte dnes. Môže to byť napríklad jedna strana z knihy, ktorú prečítate, alebo jedno cvičenie, ktoré si urobíte. Aký bude váš dnešný krok?

3. Pomaly ďalej zájdeš

A tak som si dovolila spomaliť a užívať si plnohodnotne čas s rodinou. V  jednu aprílovú sobotu som sa zobudila a na internete som zbadala (= uvidela som) reklamu na deň otvorených dverí na jednej biofarme. Veľmi ma to zaujalo (= upútalo, vzbudilo záujem). Nasadli sme s deťmi do auta a po troch hodinách sme dorazili do cieľa.

Už po ceste sme prechádzali cez horský priesmyk s nádhernou prírodou. A prostredie (= okolie, krajina) na farme v ničom nezaostávalo (= bolo rovnako krásne). Úplne som vypla (= prestala som rozmýšľať nad prácou) a užívala som si dychberúce výhľady na okolitú prírodu a zvieratá na farme.

Moje uvedomenie: To, že spomalíme, neznamená, že zostaneme stáť na mieste. Občas si treba dopriať odpočinok (= dovoliť si oddychovať), aby sme načerpali dostatok síl do ďalších aktivít. Tým, že spomalíme, vytvárame priestor pre udržateľné tempo našich aktivít.

Môj lektorský tip pre vás:
Radšej sa učte po slovensky 10 minút denne ako 2 hodiny raz za týždeň. Riaďte sa slovenským príslovím: Pomaly ďalej zájdeš. Je naozaj dôležité robiť veci pravidelne, aby ste dosiahli svoj cieľ. A preto často svojim študentom pripomínam, že takéto tempo učenia je udržateľné a efektívne. Slovenčina sa takto stane prirodzenou súčasťou vášho života, pretože 10 minút si nájde každý. Čo poviete?

4. Radšej neskoro ako nikdy

Keď som na začiatku tohto roka písala blogový článok o svojich cieľoch na prvý štvrťrok 2026, bola som odhodlaná ich splniť. Od januára som myslela na to, že si chcem kúpiť mesačnú vstupenku do spa centra, do ktorého som chcela chodiť pravidelne plávať, cvičiť a saunovať sa.

Ako plynul mesiac za mesiacom, stále som rozmýšľala nad tým, že by som si mala kúpiť vstupenku. Aj napriek tomu, že som okolo tohto spa centra chodila 3-krát do týždňa, neurobila som to. A tak som sa začala zamýšľať, čím to môže byť. Prečo mám takú bariéru?

Je to cena vstupenky? Nedostatok času? Problematické parkovanie pred centrom? Mokré vlasy po plávaní, ktoré si budem musieť dlho sušiť? Alebo nedostatočne vybavené fitness centrum? Ani sama neviem, prečo mi trvalo takmer 3 mesiace, kým som si vstupenku kúpila.

Moje uvedomenie: Niekedy si úplne zbytočne vytvárame bariéru vo svojej hlave, ktorá nás obmedzuje. A to len preto, aby sme nemuseli vybočiť z vychodených koľají (= prestať robiť veci bežným spôsobom, na ktorý sme zvyknutí). Náš mozog sa bojí zmeny, ale zmena je dobrá pre náš posun a rast.

Môj lektorský tip pre vás:
Nebojte sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, pretože iba za ňou sa nachádza progres. Ak chcete svoju slovenčinu posunúť vpred, nemôžete zostať pri učení sa tam, kde je to pre vás príjemné a pohodlné. A nezabúdajte, nikdy nie je neskoro na zmenu. Riaďte sa slovenským príslovím: Radšej neskoro ako nikdy. Pevne verím, že vy nebudete potrebovať tak ako ja 3 mesiace na to, aby ste si svoj cieľ splnili.

5. Čo iné sa udialo v apríli 2026

V apríli som bola vďačná za to, že som mala možnosť:

• stráviť čas s manželom, deťmi a svojimi rodičmi pri mori;
• osláviť 6. narodeniny platformy Učíme (sa) slovenčinu a 2. narodeniny klubu Jazykové fitko nielen so svojimi študentmi, ale aj so svojou rodinou;
• prevziať si z tlačiarne 200 kusov knihy Testy zo slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktorú som síce napísala pred 11 rokmi, ale je stále aktuálna;
• pokračovať s 35 cudzincami na rok v online klube slovenčiny Jazykové fitko a privítať 10 nových členov klubu; 
• napísať blogový článok o 30 slovenských prísloviach a porekadlách, na ktorý som dostala od svojich zahraničných čitateľov krásne ohlasy (= reakcie);
• zachovať si zdravý rozum (= nezblázniť sa) vo svojej momentálnej životnej situácii a urobiť progres v sebapoznaní aj vďaka svojmu mentálnemu koučovi Petrovi Bielikovi.

6. Na čo sa teším v máji 2026

V máji sa teším hlavne na to, že:

• spoločne s manželom oslávime 10. narodeniny nášho staršieho syna, budeme trochu viac cestovať a spoznáme “Malú Viedeň” Bulharska;
• oslávime spolu s mladším synom koniec jeho školského roka;
• spolu so svojimi univerzitnými študentmi úspešne ukončíme letný semester tohto akademického roka;
• opäť podniknem s deťmi nejaký nečakaný výlet, z ktorého si odnesieme nezabudnuteľné zážitky.

A aký bol váš apríl 2026? Čo ho charakterizovalo? Už teraz sa teším na všetky komentáre pod týmto článkom, v ktorých budete so mnou zdieľať vaše aprílové zážitky alebo životné lekcie.

Chcete vedieť, čím žijem a čo nové pripravujem pre cudzincov? Prihláste sa na odber môjho pravidelného newslettera.

Každú nedeľu dostanete:
🇸🇰 krátky tip,
🇸🇰 cvičenie,
🇸🇰 kúsok slovenskej kultúry,

Všetko do 5 minút. Bez zbytočného balastu. Váš malý krok k veľkému progresu v slovenčine.

The post Môj apríl 2026: Radšej ísť pomaly, ako sa úplne vzdať appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Je tu 12. apríl. A to znamená, že je čas na blogový formát 12 v 12. Ak ste pravidelnými čitateľmi môjho blogu aspoň od januára 2026, viete, že ide o zachytenie 12. dňa v mesiaci pomocou 12 fotiek a krátkych textov. Možno sa práve teraz pýtate: „Na čo je to dobré? Nie je to strata času?“ Na prvý pohľad to tak môže vyzerať, ale opak je pravdou.

Cieľom týchto blogových článkov je všímať si obyčajné veci v priebehu dňa. Pomáha mi to vedome spomaliť a zamerať sa (= sústrediť sa, koncentrovať sa) na maličkosti, ktoré beriem občas vo svojom živote ako samozrejmosť. Poďte sa pozrieť, aký neobyčajne obyčajný deň som zažila. Nikdy neviete, či vás to tiež k niečomu podobnému neinšpiruje.

Dnes je nedeľa, a preto som si dopriala trochu dlhší spánok. Zobudila som sa asi o pol šiestej (5:30). Po chvíľke strávenej v kúpeľni som sa vrátila do spálne. Rada by som sa venovala svojmu nedeľnému rituálu, ktorým je čítanie mojich obľúbených newsletterov, ale… Cez týždeň sa mi nepodarilo dokončiť nový vlog na YouTube, a preto mám dnes poslednú šancu.

Nemala som chuť sadnúť si za pracovný stôl, a preto som úradovala (= pracovala) z postele. Viem, nie je to ideálne, ale čo už… Ani ja nie som vždy 100 % disciplinovaná.

A keďže som sa po hodine editovania poriadne nikam nedostala, potrebovala som povzbudenie. Zavrela som notebook, obliekla si bežecké oblečenie a išla som si s manželom zabehať.

Počas behu nás čakalo takéto prírodné divadlo. Kto by potreboval chodiť do galérie, keď ju má rovno pod nosom (= celkom blízko)? No uznajte…

Počas behu som sa takmer na každom rohu pousmiala nad pouličnými maľbami, ktoré zdobia elektrické rozvodové skrine v meste.

Polovica bežeckej trasy je za mnou a pri tomto žltom trabante sa vraciam späť. Manžel sa mi už stratil z dohľadu, pretože bežal dlhšiu trasu než ja. A navyše, čas mi zabralo aj fotenie. Obyčajne mobil nechávam doma, keď športujem. Ale dnes bol výnimočný deň.

A po pol hodine sme sa s manželom stretli v cieli. Ešte rýchly strečing a bežíme (= ponáhľame sa) do bytu, lebo o deviatej (9:00) nás čakajú spoločné raňajky s rodinou.

Dnes je v Bulharsku Veľkonočná nedeľa, a tak ju oslavujeme po druhýkrát. Pred týždňom sme totiž oslávili slovenskú Veľkú noc. Niekedy je fajn dať si repete (= zopakovať si to), aby si človek mohol užiť sviatočné chvíle bez stresu a hektiky.

Keď je po raňajkách všetko upratané, sadám si za pracovný stôl. Dokončujem vlog, aby som ho ešte dnes publikovala na YouTube, lebo inak to už nebude aktuálne. Je to video o tom, ako u nás doma oslavujeme Veľkú noc.

O dvanástej (12:00) sme v Kostole sv. Mikuláša na veľkonočnej liturgii. Kostol sa nachádza v prímorskom mestečku a je v bezprostrednej blízkosti mora. Trochu ma prekvapilo, keď som v ňom videla kormidlo. Čakala by som ho v lodi, ale nie v kostole.

Po ceste z kostola sa ešte odfotíme na vyhliadkovom mieste pri pláži, aby sme mali spomienku na spoločne strávené veľkonočné sviatky pri mori.

Na poobedňajšej prechádzke sme si užili ďalšie pouličné maľby. Po chvíľke oddychu som sa znovu vrátila k počítaču. Nedeľa je deň, kedy posielam Slovakletter – pravidelnú porciu slovenčiny za 0 EUR priamo do e-mailovej schránky. A to by už mali byť všetky pracovné povinnosti na dnešný deň.

A aká bola vaša nedeľa? Nemusí to byť nič výnimočné. Stačí jedna malá vec, ktorá vám urobila radosť. Skúste ju napísať po slovensky do komentára.

Chcete vedieť, čím žijem a čo nové pripravujem pre cudzincov? Prihláste sa na odber môjho pravidelného newslettera, ktorý je úplne zadarmo.

Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Všetko do 5 minút. Bez zbytočného balastu. Váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post 12. apríl 2026 v 12 fotkách: Jedna neobyčajne obyčajná nedeľa appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Marec uzatvára prvú štvrtinu roka. A keď sa naň pozriem späť, bol to pre mňa mesiac plný osláv, nových nápadov aj malých osobných víťazstiev. Oslavovala som doma, v klube aj na univerzite. Popritom som si užívala tvorivé piatky v kaviarni, písala blogové články a tešila sa z malých rodinných momentov a pracovných úspechov. Pozrite sa, aký bol môj marec 2026.

1. Oslavy v plnom prúde

Nedávno som na internete čítala, že nemôžeme mať v živote viac času. Ale čas môžeme naplniť plnohodnotným životom. Tieto slová mi utkveli v pamäti (= pevne mi zostali v mysli, pamäti) a snažila som sa ich zmysel naplniť. Najprv to nebolo až také ťažké, lebo tento mesiac bol bohatý na rôzne sviatky a oslavy.

Marec je na Slovensku označovaný za mesiac knihy, a preto som sa tejto téme venovala nielen v rámci svojich univerzitných lekcií, ale aj v online klube slovenčiny Jazykové fitko. Na univerzite ma čakali rôzne workshopy na tému knihy a literatúra. V klube sme mali dve diskusie: s Patríciou Rozgonyiovou z kníhkupectva Martinus a so známym slovenským spisovateľom Františkom Kozmonom.

Toto sú presne tie momenty, keď slovenčina nie je len cieľ, ale slúži ako prostriedok na spoznávanie kultúry a na komunikáciu s rodenými hovoriacimi. Pre mňa osobne je každá takáto diskusia splnený sen. Pretože v klube sa snažím vytvárať priestor, kde neexistujú hranice medzi rodenými hovoriacimi a cudzincami.

Ponaučenie: Oslavovať počas celého mesiaca dá zabrať (= oslavovať celý mesiac je náročné). Úprimne, trochu som to podcenila. Bola som vyšťavená (= veľmi unavená, vyčerpaná) a nevedela som sa dočkať voľných dní počas Veľkej noci.

2. Tvorivé piatky v kaviarni

Všetko začalo úplne nevinne v jeden januárový piatok, keď som sa rozhodla ísť na rande (= romantické stretnutie) sama so sebou. Ako som pred kaviarňou od strachu zamrzla a chcela sa vrátiť domov, som písala vo svojom januárovom prehľade.

Cieľom bolo viac sa socializovať, keďže dni trávim iba v univerzitnom prostredí a so svojimi deťmi. Ale rýchlo som pochopila, že neviem sedieť v kaviarni a nič nerobiť. Trvalo mi ďalší mesiac, kým som sa rozhodla sociálne piatky zmeniť na tvorivé (= kreatívne) piatky. Som pragmatický človek, a preto rada spájam príjemné s užitočným.

A tak som si počas celého marca užívala piatkové dopoludnia vo svojej obľúbenej kaviarni. Zakaždým som si dopriala niečo dobré pod zub (= niečo dobré na jedenie) a potom som sa pustila do práce (= začala som pracovať). Zo začiatku som mala obavy (= bála som sa), že v hlučnom prostredí sa nebudem vedieť sústrediť (= koncentrovať). Ale na počudovanie (= prekvapivo), všetko išlo ako po masle (= ľahko). Navyše, nové prostredie mi prinieslo nové nápady.

Ponaučenie: Radšej neskôr ako nikdy. To je pekná slovenská fráza, ktorú používame vo význame, že je lepšie urobiť niečo neskôr, ako to neurobiť vôbec nikdy. A preto svoje rozhodnutie neľutujem. Som zvedavá, kam ma táto cesta privedie.

Ďalšie ponaučenie: Osobná skúsenosť je neprenosná. To znamená, že nové veci musíme najprv vyskúšať na vlastnej koži (= sami), aby sme zistili, či to má pre nás zmysel.

3. Trpezlivosť ruže prináša

Ako hovorí známe slovenské príslovie: Trpezlivosť ruže prináša. Znamená to, že trpezlivosť a vytrvalosť (= konzistentnosť) sú cestou k úspechu. Týždeň čo týždeň píšem blogové články s cieľom dostať svoju platformu na vyššie miesta v Google vyhľadávaní. 

Vyššia pozícia by mi mala zaručiť, že cudzinci objavia moju platformu. Budú tak môcť posúvať svoju slovenčinu vpred vďaka blogovým článkom, cvičeniam zadarmo alebo iným online programom, ktoré ponúkam.

Obrovskú radosť mi preto urobila správa od mojej bulharskej kolegyne. Chcela si pripraviť materiál o slovenských veľkonočných zvykoch a tradíciách a hľadala informácie na internete. Google a AI vyhľadávanie jej ponúklo moju platformu ako zdroj požadovaných informácií. Čo viac si môžem priať?

Ponaučenie: Úspech sa nerodí z večera do rána (= za jednu noc). Úspech je výsledkom dlhodobej a neúnavnej práce, ktorá nás stojí čas a energiu. Iní ľudia vidia často iba špičku ľadovca, ale my vidíme celú náročnú cestu.

4. Čo iné sa udialo v marci 2026

Hneď na začiatku mesiaca sme oslávili Medzinárodný deň žien (MDŽ). Som vďačná, že som ho mohla stráviť so všetkými svojimi mužmi (nielen so synmi, ale aj s manželom). A navyše, pri mori.

Z rodinných momentov by som vybrala ešte jeden dôležitý, a to “oslavu písmen”. Náš mladší syn je prvák (= žiak prvého ročníka základnej školy). Na konci mesiaca mali v škole podujatie, na ktoré pozvali aj rodičov. Oslavovali, že sa naučili všetky písmená abecedy a vedia už čítať aj písať. Od triednej učiteľky dostali diplom za gramotnosť.

V marci som mala príjemné rozhovory s členmi klubu Jazykové fitko. Rozhodla som sa ich prekvapiť a zatelefonovať im. Niektorým som bez ohlásenia zavolala a iným som vopred napísala, aby sa nezľakli. Bolo fajn porozprávať sa s každým študentom individuálne aj napriek tomu, že klub je skupinový formát. A ich milé reakcia ma potešili.

Na konci mesiaca ma tiež potešila dlho očakávanú správu o tom, že moje Testy zo slovenčiny ako cudzieho jazyka sú konečne vytlačené a pripravené na prevzatie. 

K spomínaným marcovým udalostiam pridávam aj vlog na YouTube, ktorý sa mi s deťmi podarilo natočiť. Pripravujeme v ňom zemiakové placky. Hoci je to menej známe slovenské jedlo, je veľmi chutné a jednoduché. Takže si ho môžete pripraviť aj vy.

5. Čo bolo nové na blogu v marci 2026

Počas marca ste si mohli prečítať tieto nové blogové články:

Medzinárodný deň žien po slovensky: slovíčka, blahoželania a 30 konverzačných otázok (A2 – B2)

Ako sa oslavuje Medzinárodný deň žien na Slovensku? Naučte sa slovíčka, typické blahoželania a trénujte slovenčinu pomocou 30 konverzačných otázok (A2 – B2).

12. marec 2026 v 12 fotkách: Vo vzduchu už cítiť jar

Jeden obyčajný deň, 12 momentov. Pozrite sa na môj 12. marec zachytený v 12 fotografiách – práca, rodina, jar v meste aj malé momenty, ktoré by som si možno inak ani nevšimla.

Čo čítať po slovensky? 8 knižných tipov zo slovenskej literatúry pre cudzincov (A2 – B2)

Chcete čítať po slovensky, ale neviete, kde začať? Objavte 8 knižných tipov pre cudzincov a vyberte si knihu, ktorú dočítate do konca.

Ako sa Slováci pripravujú na Veľkú noc: zvyky a tradície pred sviatkami (A2–B1)

Ako sa oslavuje Medzinárodný deň žien na Slovensku? Naučte sa slovíčka, typické blahoželania a trénujte slovenčinu pomocou 30 konverzačných otázok (A2 – B2).

Podarilo sa mi tiež upraviť (= modifikovať) ešte jeden starší, ale na blogu obľúbený a často navštevovaný článok o Veľkej noci na Slovensku:

Slovenské veľkonočné zvyky a tradície: Sprievodca pre cudzincov

Prečo Slováci na Veľkonočný pondelok oblievajú dievčatá vodou? Spoznajte slovenské veľkonočné zvyky a tradície počas Veľkej noci.

6. Na čo sa teším v apríli 2026

V apríli sa teším hlavne na to, že:

• budeme aspoň na krátky čas opäť všetci spolu (manžel, deti a ja);
• spoločne s rodičmi oslávime veľkonočné sviatky pri mori;
• verejne oslávim 6. narodeniny platformy Učíme (sa) slovenčinu a 2. narodeniny klubu Jazykové fitko;
• si z vydavateľstva v Bukurešti prevezmem svoje Testy zo slovenčiny ako cudzieho jazyka;
• si budem užívať teplejšie jarné počasie;
• budem tráviť viac času v prírode.

A aký bol váš marec 2026? Čo ho charakterizovalo? Už teraz sa teším na všetky komentáre pod týmto článkom, v ktorých budete so mnou zdieľať vaše marcové zážitky. Nemusia to byť veľké úspechy. Niekedy sa najväčšia radosť ukrýva práve v malých momentoch.

Chcete vedieť, čím žijem a čo nové pripravujem pre cudzincov? Prihláste sa na odber môjho pravidelného newslettera, ktorý je úplne zadarmo.

Každú nedeľu dostanete za 0 EUR:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Všetko do 5 minút. Bez zbytočného balastu.
Váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post Môj marec 2026: Oslavy, nové nápady a malé osobné víťazstvá appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Je tu 12. marec, čo znamená, že je čas na blogový formát 12 v 12. Ide o zachytenie 12. dňa v mesiaci pomocou 12 fotiek a krátkych textov. Tento formát je vo svete známy už niekoľko rokov. Ale ja ho poznám len pár mesiacov a toto je môj druhý blogový príspevok tohto typu. Prvý článok som odštartovala na svoje narodeniny.

Tento blogový formát mi pomáha zamerať sa na maličkosti, ktoré by som si možno inak ani nevšimla alebo by som ich neprežívala tak intenzívne. Poďte nahliadnuť do môjho mikrosveta a zamyslieť sa nad tým, čo vám dnes urobilo radosť. Tri, dva, jeden, štart …

Dnešná noc bola náročná, lebo mladší syn sa viackrát zobudil. Aj napriek tomu som vstala pred štvrtou. Moje vnútorné hodiny sú ako generál, ktorý zavelil: „Budíček!“

O 4:15 už sedím pri notebooku a reagujem na komentáre svojich zahraničných študentov v online klube slovenčiny Jazykové fitko. Tento týždeň sme dokončili problematiku slovies so „sa/si“. Hoci to nie je jednoduchá téma, študenti nemali veľa otázok. Taktiež som opravila texty, ktoré študenti napísali na včerajšej večernej lekcii písania.

O 4:30 začínam editovať vlog na tento mesiac, v ktorom spolu so svojimi deťmi pripravujem tradičné slovenské jedlo – zemiakové placky. Cieľom tohto YouTubového videa nie je iba predstaviť slovenskú kuchyňu, ale aj naučiť cudzincov nové slovíčka. A keďže chcem, aby video bolo po jazykovej stránke prínosné, úprava videa mi trvala takmer 2 hodiny. Ale verím, že sa to oplatilo (= že to malo zmysel).

Pred 6:30 budím deti. Keď odtiahnem závesy, prekvapí ma farba oblohy. Vyzerá, že dnes sa dočkáme slnečných lúčov.

Kým sa deti prezliekajú, pripravujem raňajky a desiatu do školy. Na raňajky máme obyčajne jogurt s proteínovým pudingom, müsli a ovocím. Dnes to vyhrali jahody.

Obyčajne o 7:00 odchádzame z domu na autobusovú zastávku, ale dnes sme išli neskorším autobusom. Nemám totiž rada, keď v byte zostane neporiadok, keď idem preč. Spolu s deťmi sme preto urobili poriadok v kuchyni a ustlali postele v spálni.

O 7:24 sme nastúpili do autobusu a odviezli sa do centra. O 20 minút neskôr mi už mladší syn mával z okna svojej triedy.

A potom som sa vybrala pešo domov. Cesta späť mi trvala asi 50 minút. V centre mesta som si užila krásnu kvetinovú výzdobu. Vyzerá, že jar pomaly a isto prichádza.

Aj v horskom parku, cez ktorý som prechádzala, bolo cítiť jar. Všetko bolo zelené, prvé jarné kvety už rozkvitli a vtáčiky sa rozštebotali. Ale v parku ma čakal výstup po takmer 500 schodoch. Chodím po nich 3-krát do týždňa už niekoľko mesiacov, ale až dnes som ich konečne všetky spočítala.

Po príchode domov si dám za odmenu čerstvú pomarančovú šťavu. Hrnček so zimným motívom, ktorý som dostala od svojich univerzitných študentov, som dnešným dňom vymenila za jarný. Aj tento hrnček bol darček.

Popri tom si užívam ďalšie milé momenty, a to krátke rozhovory so svojimi študentmi. Už tretí deň totiž s nimi telefonujem a zaujímam sa, ako sa im v klube Jazykové fitko darí.

O 10:15 už mám za sebou silový tréning, do ktorého sa mi veľmi nechcelo, pretože som mala dlhšiu pauzu. Po cvičení som bola plná energie, a tak som sa pustila (= začala som) do prípravy lekcií.

O 13:00 som už bola naobedovaná a prišla na mňa únava. Asi 15 minút som sa venovala svojej bulharčine. Čítala som knihu, ktorú som si pred pár dňami kúpila. Zaujala ma nielen obálka knihy, ale aj jej názov: Slová, ktoré liečia.

Od 13:30 začínam učiť – mám individuálne lekcie so svojimi zahraničnými študentmi, s ktorými každý týždeň virtuálne cestujem do Austrálie, USA, Anglicka alebo Ruska.

Potom idem po deti do školy. Doma nás čakajú domáce úlohy. Pevne verím, že nebudem vyčerpaná (= veľmi unavená) a zúčastním sa večerného workshopu na tému Blog Fokus od Judith Peters.

Ak workshop nestihnem, určite si ho pozriem na druhý deň zo záznamu. No už teraz mám dobrý pocit z dnešného dňa, ktorý nebol ničím výnimočný (= unikátny). Ale aj napriek tomu mám radosť, že som sa dnes venovala nielen práci a deťom, ale aj sama sebe.

Je skvelé, že konečne prišla jar. Slnko a farby mi dodávajú energiu, ktorá mi cez zimu chýbala. Už teraz sa teším na teplejšie jarné dni a aj na ďalšie blogové články, ktoré napíšem. Mimochodom, toto je 11. článok, ktorý som od januára napísala. Držte mi palce, aby sa mi podarilo dodržať môj cieľ: jeden blogový príspevok každý týždeň.

A čo dnes urobilo radosť vám? Skúste napísať jednu vetu po slovensky o svojom dnešnom dni. Budem sa tešiť na vaše komentáre.

Užitočný tip:

Ak chcete hovoriť po slovensky o svojom dni, musíte vedieť povedať, koľko je hodín.
V tomto blogovom článku sa naučíte, ako sa po slovensky pýtať na čas a ako správne odpovedať.

The post 12. marec 2026 v 12 fotkách: Vo vzduchu už cítiť jar appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Február je síce najkratší mesiac v roku, ale o to intenzívnejšie som si ho plánovala užiť. Na jeho začiatku som ani len netušila (= nevedela), ako super intenzívne ho budem v druhej polovici prežívať. Ponaučenie pre mňa: Musím si dávať pozor na to, čo si želám.

V tomto článku nahliadnete (= pozriete sa) do môjho pracovného i osobného života počas februára. Je to môj mesiac, pretože som sa vtedy narodila. Prežijete so mnou nielen bezoblačné dni (= dni bez oblakov, mrakov), ale aj snehovú búrku, po ktorej vyjde slnko. A na konci možno uvidíte aj dúhu.

Text príspevku je určený pre tých, ktorí sa učia slovenčinu ako cudzí jazyk (A2 – B2). Ale aj napriek tomu je v ňom zachovaná autentická slovenčina, vďaka ktorej sa tento článok odlišuje od neprirodzených učebnicových textov. Stručné a jasné vysvetlenia náročnejších slovíčok a fráz priamo v texte vám pomôžu lepšie mu porozumieť.

1. Februárová eufória

Môj život ovplyvňuje hlavne lektorská práca na zahraničnej univerzite – striedanie zimného a letného semestra, medzi ktorými je skúškové obdobie. V prvej polovici februára mám v rámci lektorskej práce menej náročné obdobie oproti prebiehajúcemu semestru, keďže sa nevenujem výučbe, ale “iba” preverujem (= testujem) vedomosti svojich študentov.

A samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na administratívnu prácu spojenú so zapisovaním hodnotenia do elektronického systému, ktoré musím následne vytlačiť a zaniesť na univerzitu, kde ich dodatočne zapisujem do fyzických katalógov. Tomu sa hovorí: „Dôveruj, ale preveruj.” Je to známa slovenská fráza, ktorá znamená, že aj keď niekomu alebo niečomu veríte, je rozumné si informácie overiť. Ide o prejav opatrnosti.

Toto pokojnejšie obdobie v roku vedome (= cielene) využívam na načerpanie síl do nového pracovného cyklu, ktorým sa v polovici mesiaca presuniem do ďalšej časti akademického roka. Jednou z takých relaxačných aktivít, ktoré som plánovala, bol víkend pri mori.

Spoločne s manželom a deťmi sme strávili príjemný čas v hoteli, ktorý sa nachádza priamo na pláži. Vstúpite do hotela a hneď zbadáte (= uvidíte) more. Toto je pre mňa značka ideál. Ale viete, čo je na tomto hoteli okrem jeho umiestnenia najlepšie? Bazény s minerálnou vodou. Milujem horúcu liečivú vodu, a preto ju vyhľadávam nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Hoci vo februári sú pri Čiernom mori teploty iba tesne nad nulou, naplno som si užila kúpanie vo vonkajšom bazéne. A čo more? Bolo na môj vkus trochu viac rozbúrené (= divoké), takže si jeho návštevu nechávam na neskôr. Moju eufóriu doplnili 30-minútové plávanie pred raňajkami a fínska sauna s výhľadom na more, po ktorej nasledoval krátky, ale intenzívny kúpeľ v ľadovej vode. A nesmiem zabudnúť ani na chutné jedlo a hlavne koláče.

Euforické obdobie vyvrcholilo (= kulminovalo) oslavou mojich narodenín a sviatkom svätého Valentína. Čím som staršia, najcennejším darčekom je pre mňa spoločne strávený čas s rodinou. Som nesmierne (= veľmi) vďačná za to, že sme tieto dni mohli byť všetci štyria spolu. Cením si to, lebo to nie je kvôli mojej a manželovej práci samozrejmosť (= nie je to bežné, prirodzené).

2. Ticho pred búrkou mesiaca

„Ticho pred búrkou“ je ustálené slovné spojenie, ktoré vyjadruje varovný pocit, že po momentálnom pokoji príde náhle zhoršenie situácie. Podobne je to aj v prírode – pred príchodom silnej búrky často ustane vietor, vtáky prestanú spievať a vzduch znehybnie. A potom to celé vypukne.

Moje ticho pred búrkou netrvalo dlho, a potom to prišlo. Búrka za búrkou. Deň čo deň. Len čo jedna odznela (= ustúpila, skončila), vzápätí (= v nasledujúcom okamihu, hneď na to) prišla druhá. Keďže nechcem na nikoho prenášať negatívnu energiu, nebudem zachádzať do detailov. Spomeniem iba spoločný aktivátor mnohých búrok, a to hranice.

Ukázalo sa, ako doplácam na to, že nemám jasne nastavené hranice voči iným ľuďom. Alebo ako  sa na Slovensku s obľubou hovorí: „Za dobrotu na žobrotu”. Znamená to, že za dobrý skutok, láskavosť alebo pomoc človek nedostane poďakovanie, ale naopak, príde trest, zneužitie alebo zlá reakcia. A presne takéto situácie som zažívala nielen v pracovnom, ale aj osobnom živote. Úprimne, mala som čo robiť, aby som ich rozdýchala (= metaforicky to znamená spamätať sa z prekvapenia alebo zmieriť sa s nepríjemnou situáciou).

Čerešničkou na torte (= vrchol, vyvrcholenie, to najlepšie) bol už len fakt, že som do toho všetkého ochorela. Mala som čo robiť, aby som nejakým spôsobom fungovala, keďže som v zahraničí odkázaná sama na seba a moje deti sa na mňa logicky spoliehajú. V takýchto chvíľach sa hnevám sama na seba, plačem a hovorím si, aký hlúpy nápad to bol, ostať tu s deťmi bez manžela. Lenže ja si potrebujem neustále dokazovať, čo všetko zvládnem. Ale vždy pri tom zabudnem, aké extrémne náročné je posúvať svoje hranice.

No a aby toho nebolo málo, všetky moje osobné búrky nakoniec umocnila aj reálna snehová kalamita, ktorú sme v meste zažívali niekoľko dní. Ale ako sa hovorí: „Všetko zlé je na niečo dobré”. Využila som túto situáciu a natočila som zopár záberov, z ktorých vzniklo krátke video s užitočnou slovnou zásobou.

3. Po búrke prichádza slnko

Ako sa hovorí, po každej búrke – aj tej snehovej – vyjde slnko. A ak máte šťastie, uvidíte aj dúhu. Vraj je to možné aj v zime. Takže tu sú moje februárové momenty, ktoré pripomínali dúhu:

• Po skúškovom období sa začal letný semester. Prvý týždeň je pre mňa vždy magický, pretože som zvedavá na všetky novinky svojich študentov. 
• Posúvam hranice svojho pešieho tréningu, resp. chôdze: 3-krát do týždňa chodím s deťmi do školy autobusom a potom sa vraciam domov pešo rôznymi trasami, trvá mi to 1 – 1,5 hodiny. 
• Snažím sa dostať viac bielkovín (= proteínov) a zeleniny na svoj tanier, hlavne počas obeda. A som hrdá sama na seba, že sa mi to miestami darí na výbornú (= výborná je najlepšia známka v slovenskom školskom systéme hodnotenia).
• Podarilo sa mi uskutočniť skvelú diskusiu v klube Jazykové fitko s diaľkovým turistom, fotografom a autorom cestopisných kníh Matúšom Lašanom.
• Úspešne som uverejnila ďalší vlog na YouTube, v ktorom s deťmi vyrábame hromničné sviečky. (Poznámka: Vzhľadom na nedostatok času, s ktorým bojujem, aj jedno video mesačne je pre mňa veľký úspech.)

4. Čo bolo nové na blogu vo februári 2026

Na začiatku tohto roka som si dala za cieľ napísať jeden blogový článok týždenne. Znie to jednoducho, ale realita je trochu iná. Najväčším problémom je čas. Ešte stále bojujem s tým (= mám problém s tým), že mi písanie a finálna úprava príspevku s výberom fotiek trvá veľa času.

Ale výhodou je, že presne viem, ktorý týždeň roka práve je. Značím si totiž do tabuľky, ako plním svoj plán písania príspevkov.

Počas februára ste si na blogu mohli prečítať:

• jeden kultúrne orientovaný článok na aktuálnu tému Fašiangy na Slovensku: Tradície, zvyky a slovná zásoba pre cudzincov;
• jeden prakticky zameraný príspevok s názvom Blahoželania a priania po slovensky: praktické frázy pre každú situáciu (A1 – B2), vďaka ktorému budete vedieť reagovať v každej komunikačnej situácii;
• dva osobné články, v ktorých som vám ukázala, ako vyzeral môj január 2026 a ako som oslávila svoje narodeniny (v druhom článku som si vyskúšala nový formát blogového príspevku);
• jeden článok s prehľadom toho najdôležitejšieho za tento mesiac, ktorý práve teraz čítate. 🙂 

Podarilo sa mi tiež upraviť (= modifikovať) ešte 2 staršie články, ktoré sa spájali s aktuálnymi sviatkami na Slovensku. A naozaj nešlo iba o kozmetické úpravy (= malé zmeny, nepatrné úpravy). Tieto články ste mohli nájsť na blogu upravené:

• Hromnice: tradičný slovenský sviatok;
• Hovorte po slovensky: Sviatok svätého Valentína (40 konverzačných otázok).

5. Aké plány mám v marci 2026

Marec je mesiac, ktorým sa končí prvá štvrtina roka a je na čase bilancovať, ako sa mi darilo či nedarilo plniť všetky moje ciele. Ale predsa sú isté momenty, na ktoré sa veľmi teším:

• oslava 2. narodenín klubu Jazykové fitko, ktorá bude spojená s mnohými efektívnymi inováciami;
• oslava 6. narodenín platformy Učíme (sa) slovenčinu;
• vydanie knihy Testov zo slovenčiny ako cudzieho jazyka;
• pár dní pri mori, ktoré na mňa pôsobí upokojujúco;
• čas strávený s manželom, ktorý za nami do zahraničia príde.

A aký bol váš február 2026? Bol pokojný ako bezoblačné dni alebo intenzívny ako snehová búrka? Už teraz sa teším na všetky komentáre pod týmto článkom, v ktorých budete so mnou zdieľať vaše februárové zážitky.

Ak sa chcete v marci posunúť v slovenčine o krok ďalej, sledujte horúce novinky. Možno bude práve tento mesiac vaším malým jazykovým slnkom.

The post Môj február 2026: Po každej búrke vyjde slnko appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.