V poslednej dobe ma vytáča (= rozčuľuje, hnevá) veľa vecí. Došla som do štádia (= do situácie, momentu), keď ma začalo vytáčať to, že ma všetko hnevá. Uvedomila som si (= pochopila som), že iných ľudí nezmením. Ale môžem zmeniť seba, resp. svoj prístup.

Môžem hundrať (= slovami prejavovať nespokojnosť), že mi z bankomatu vyšlo 15 x 10 eur. Alebo môžem byť vďačná vôbec za to, že mám 150 eur v peňaženke. Všetko závisí od uhla pohľadu (= ako sa na veci pozeráme). A hoci dnes nie je Svetový deň vďačnosti – oslavuje sa 21. septembra – rozhodla som sa myšlienke vďačnosti venovať v blogovom formáte 12 v 12. Aj v tomto článku uvidíte reálnu slovenčinu z bežného života – takú, akú v učebniciach často nenájdete.

Keďže dnes je 12. deň v mesiaci, prinášam vám 12 fotiek s krátkymi textami. Pomocou nich sa zameriavam (= koncentrujem) na všetko, za čo som bola počas dnešného dňa vďačná. Možno sa práve teraz pýtate: „Aký to má zmysel? Nie je to strata času?“ Na prvý pohľad to tak môže vyzerať. Ale pre mňa je to tréning, ako sa pozerať aj na veci, ktoré berieme ako samozrejmosť (= niečo bežné), s väčšou vďačnosťou. Tak čo, pridáte sa aj vy?

Lektorský tip pre vás

Ak chcete o vďačnosti hovoriť správne po slovensky, zapamätajte si tieto frázy:

✔️ byť vďačný/-á za niečo – vždy s predložkou za + akuzatív
✔️ byť vďačný/-á za to, že …
✔️ byť vďačný/-á, že …

Nižšie v článku uvidíte, ako sa tieto frázy používajú v bežnom živote.

Som vďačná, že som sa dnes ráno zobudila. A navyše do takého krásneho dňa. Neberiem to ako samozrejmosť, pretože niektorí ľudia na našej planéte nemali také šťastie, bohužiaľ. Život je to najcennejšie, čo máme, a preto by sme si ho mali vážiť.

Som vďačná za to, že som mohla cestovať s deťmi do školy autobusom. Deti v zaostalých krajinách sveta buď nemajú prístup k vzdelaniu, alebo musia chodiť do školy niekoľko kilometrov pešo. Niekedy zabúdame, v akom pohodlnom svete žijeme.

Som vďačná za zlatého neznámeho, ktorý má pre mňa vždy voľné miesto na lavičke. Je skvelý spoločník – veľa toho nenahovorí, ale pozorne počúva celé hodiny. 😊

Som vďačná za nový chodník, ktorý ešte síce nie je dokončený. Ale dôležité je, že je opravený a nikto už nemusí chodiť po ceste.

Som vďačná za to, že môj pracovný deň nezačína vždy o 8:00 a môžem tak využiť čas na iné aktivity. V utorok je to obyčajne návšteva spa centra, kam chodím pravidelne plávať. Avšak (= ale) trvalo mi 3 mesiace, kým som sa rozhodla, že si tam kúpim permanentku (= mesačný lístok so zľavou). Prečo to bolo tak, si prečítate v tomto blogovom článku.

Som vďačná za svoj športový výkon (= výsledok aktivity). Samozrejme, nie je to na zlatú olympijskú medailu. Ale aj tak som vďačná sama sebe, že to robím nielen pre svoje telo, ale hlavne pre svoju myseľ. Je to moja vodná terapia, pri ktorej si vždy utriedim svoje myšlienky.

Som vďačná aj za to, že som mala čas na saunu. Mám pocit, že v bazéne vyčistím svoju myseľ a v saune vypotím všetko toxické zo svojho tela. Je to pre mňa ako očistný rituál.

Som vďačná, že môžem žiť v takom atypickom meste, ktoré je plné zelene. Aj keď miestni ľudia by so mnou asi nesúhlasili, ale ja som vďačná za množstvo zelených plôch a parkov, ktoré tu sú.

Som vďačná za to, že rozumiem po bulharsky. Moja úroveň bulharčiny je na takej úrovni, že rozumiem aj vtipom. A tento nápis na aute pred univerzitou ma naozaj pobavil: Не ми свиркай, по-бързо не може. (Slovenský preklad: Netrúb na mňa, rýchlejšie to nejde.)

Som vďačná za to, že môžem pracovať na zahraničnej univerzite už takmer jedno desaťročie. Učiť slovenčinu cudzincov je pracovný sen, ktorým žijem naplno už od roku 2011. Aj keď sa mi dnes nechce opravovať testy a eseje, som vďačná, že máme na univerzite slovakistov (= študentov, ktorí sa učia slovenčinu).

Som vďačná aj za svojich online študentov z rôznych krajín sveta, ktorí sa spolu so mnou učia po slovensky v online klube Jazykové fitko. Každý deň si nájdem čas popri iných aktivitách, ktoré v klube máme, aj na ich komentáre. S vďačnosťou za to, že sa učia po slovensky, odpovedám na ich zvedavé otázky v klubovej aplikácii.

Som vďačná za chvíľku pokoja na našom balkóne po ďalšom pracovnom dni. Je to moja malá prestávka (= pauza) predtým, než prídu deti zo školy a pustíme sa do domácich úloh a učenia.

Aký bol váš deň? Za akú jednu vec ste boli počas dnešného dňa vďační vy? Skúste ju napísať po slovensky do komentára pod tento blogový článok. Budem sa tešiť na vaše odpovede.

Ak máte radi reálnu slovenčinu z každodenného života, poteší vás aj môj pravidelný newsletter. Prihláste sa na odber Slovaklettera, ktorý je úplne zadarmo.

Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Slovakletter si prečítate do 5 minút. Je bez zbytočného balastu. Jednoducho váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post 12. máj 2026 v 12 fotkách: Deň plný vďačnosti appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Môj apríl 2026 bol veľmi intenzívny (= náročný a plný udalostí). Rozbitá kamera pri natáčaní vlogu, nekonečný zoznam povinností, hľadanie rovnováhy medzi prácou a voľným časom či potreba prekonať vlastné bariéry.

V tomto osobnom blogovom článku chcem s vami zdieľať nielen svoje zážitky, ale aj uvedomenia (= dôležité myšlienky), ku ktorým som počas apríla dospela. Možno sa v niektorých situáciách nájdete aj vy.

Tento článok vám zároveň ukáže reálnu slovenčinu z každodenného života, aj praktické lektorské tipy, ktoré vám pomôžu pri učení sa slovenčiny. Pretože niekedy si aj pri učení cudzieho jazyka potrebujeme pripomenúť, že nemusíme byť dokonalí. Dôležité je nevzdať sa a pokračovať ďalej.

1. Kde je vôľa, tam je aj cesta

Môj apríl 2026 sa začal šialeným (= extrémne rýchlym) tempom. Na univerzite ma čakali veľkonočné dielne (= workshopy), na ktoré som pripravovala okrem zaujímavého programu aj tradičné slovenské veľkonočné dobroty (= chutné jedlá).

O pár dní som v kuchyni strávila ešte viac času, pretože som sa chystala (= pripravovala som) na oslavy Veľkej noci. Všetko som sa rozhodla zdokumentovať aj vo vlogu. Avšak počas druhého dňa mi pri natáčaní spadla kamera na podlahu (= dlážku, zem) a rozbila sa obrazovka. Kamera bola tým pádom nefunkčná.

Samozrejme, bola som z toho nešťastná, lebo natáčanie mi zabralo veľa času, ale nebolo hotové. Kamera, s ktorou natáčam vlogy, nebola lacná záležitosť (= lacná vec). Navyše, objednávala som ju z ďalekého zahraničia a netušila som, či nájdem servis v Európe.

Moje uvedomenie: Vždy mám na výber (= mám aj inú možnosť). Môžem sa vzdať (= nechať tak, rezignovať) alebo pokračovať ďalej nejakým iným spôsobom. Nerada sa vzdávam, lebo je to to najjednoduchšie, čo môže človek urobiť. A tak som v momente siahla po mobile (= vzala mobil do ruky) a pokračovala som v natáčaní. No a výsledok nášho rodinného vlogu si môžete pozrieť vo videu, ktoré nie je dokonalé. Avšak hotové je lepšie ako dokonalé.

Môj lektorský tip pre vás: 
Aj pri učení sa cudzieho jazyka často nastanú situácie, keď sa niečo pokazí a človek má chuť vzdať sa. Vtedy sa riaďte slovenským príslovím: Kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak niečo naozaj chcete, tak hľadáte spôsob, ako svoj cieľ dosiahnuť. Ak niečo nechcete, hľadáte výhovorky (= nepravé, vymyslené príčiny), prečo sa to nedá zrealizovať. Takže ak nabudúce budete chcieť posunúť svoju slovenčinu vpred, spomeňte si na túto ľudovú múdrosť.

2. Každý deň je čas na nový začiatok

V klube Jazykové fitko máme vždy na začiatku mesiaca motivačnú lekciu, počas ktorej členovia premýšľajú nad tým, čo im pri učení sa slovenčiny fungovalo a čo chcú robiť inak. Bilancovanie (= premýšľanie o tom, čo sa podarilo a nepodarilo) považujem za veľmi dôležité, pretože nám pomáha uvedomiť si, kam smerujeme. A práve pri jednom takomto bilancovaní som pochopila aj ja jednu dôležitú vec.

Môj apríl 2026 bol naozaj náročný a pri písaní blogového článku 12. apríl v 12 fotkách som prišla na to, že s rodinou trávim iba momenty. Ale svojej práci venujem hodiny, lebo mám nekonečný (= taký, ktorý nikdy nekončí) zoznam povinností. Vtedy som si povedala, že to takto nejde ďalej.

Moje uvedomenie: Otvorene som si priznala, že svoju aktuálnu životnú situáciu nezvládam. Aby ste boli v obraze (= na vysvetlenie situácie), mám dve práce na plný úväzok. Starám sa o dve malé deti a jednu domácnosť. Žijem v zahraničí a najbližšia pomoc je cca 1 200 km ďaleko. Pol roka som sa snažila plniť všetky svoje úlohy na 100 %, ale pochopila som, že je to cesta do pekla (= veľmi zlý smer).

Každý deň som bojovala s časom, aby som všetko zvládla. Nesplnené úlohy som presúvala najprv na ďalší deň, potom na ďalší týždeň a postupne som si niesla čoraz viac a viac povinností aj do nového mesiaca. A najväčší boj som zvádzala (= mala) sama so sebou. Musela som sa naučiť povedať “nie” niektorým ľuďom a aktivitám, aby som povedala “áno” niečomu dôležitejšiemu.

Môj lektorský tip pre vás:
Na lepšiu verziu seba samého nemusíte čakať na koniec mesiaca. Každý deň je novou príležitosťou byť o kúsok tým človekom, ktorým sa chcete stať. Možno je to práve človek, ktorý bude hovoriť lepšie po slovensky. Nečakajte a urobte malý krok ešte dnes. Môže to byť napríklad jedna strana z knihy, ktorú prečítate, alebo jedno cvičenie, ktoré si urobíte. Aký bude váš dnešný krok?

3. Pomaly ďalej zájdeš

A tak som si dovolila spomaliť a užívať si plnohodnotne čas s rodinou. V  jednu aprílovú sobotu som sa zobudila a na internete som zbadala (= uvidela som) reklamu na deň otvorených dverí na jednej biofarme. Veľmi ma to zaujalo (= upútalo, vzbudilo záujem). Nasadli sme s deťmi do auta a po troch hodinách sme dorazili do cieľa.

Už po ceste sme prechádzali cez horský priesmyk s nádhernou prírodou. A prostredie (= okolie, krajina) na farme v ničom nezaostávalo (= bolo rovnako krásne). Úplne som vypla (= prestala som rozmýšľať nad prácou) a užívala som si dychberúce výhľady na okolitú prírodu a zvieratá na farme.

Moje uvedomenie: To, že spomalíme, neznamená, že zostaneme stáť na mieste. Občas si treba dopriať odpočinok (= dovoliť si oddychovať), aby sme načerpali dostatok síl do ďalších aktivít. Tým, že spomalíme, vytvárame priestor pre udržateľné tempo našich aktivít.

Môj lektorský tip pre vás:
Radšej sa učte po slovensky 10 minút denne ako 2 hodiny raz za týždeň. Riaďte sa slovenským príslovím: Pomaly ďalej zájdeš. Je naozaj dôležité robiť veci pravidelne, aby ste dosiahli svoj cieľ. A preto často svojim študentom pripomínam, že takéto tempo učenia je udržateľné a efektívne. Slovenčina sa takto stane prirodzenou súčasťou vášho života, pretože 10 minút si nájde každý. Čo poviete?

4. Radšej neskoro ako nikdy

Keď som na začiatku tohto roka písala blogový článok o svojich cieľoch na prvý štvrťrok 2026, bola som odhodlaná ich splniť. Od januára som myslela na to, že si chcem kúpiť mesačnú vstupenku do spa centra, do ktorého som chcela chodiť pravidelne plávať, cvičiť a saunovať sa.

Ako plynul mesiac za mesiacom, stále som rozmýšľala nad tým, že by som si mala kúpiť vstupenku. Aj napriek tomu, že som okolo tohto spa centra chodila 3-krát do týždňa, neurobila som to. A tak som sa začala zamýšľať, čím to môže byť. Prečo mám takú bariéru?

Je to cena vstupenky? Nedostatok času? Problematické parkovanie pred centrom? Mokré vlasy po plávaní, ktoré si budem musieť dlho sušiť? Alebo nedostatočne vybavené fitness centrum? Ani sama neviem, prečo mi trvalo takmer 3 mesiace, kým som si vstupenku kúpila.

Moje uvedomenie: Niekedy si úplne zbytočne vytvárame bariéru vo svojej hlave, ktorá nás obmedzuje. A to len preto, aby sme nemuseli vybočiť z vychodených koľají (= prestať robiť veci bežným spôsobom, na ktorý sme zvyknutí). Náš mozog sa bojí zmeny, ale zmena je dobrá pre náš posun a rast.

Môj lektorský tip pre vás:
Nebojte sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, pretože iba za ňou sa nachádza progres. Ak chcete svoju slovenčinu posunúť vpred, nemôžete zostať pri učení sa tam, kde je to pre vás príjemné a pohodlné. A nezabúdajte, nikdy nie je neskoro na zmenu. Riaďte sa slovenským príslovím: Radšej neskoro ako nikdy. Pevne verím, že vy nebudete potrebovať tak ako ja 3 mesiace na to, aby ste si svoj cieľ splnili.

5. Čo iné sa udialo v apríli 2026

V apríli som bola vďačná za to, že som mala možnosť:

• stráviť čas s manželom, deťmi a svojimi rodičmi pri mori;
• osláviť 6. narodeniny platformy Učíme (sa) slovenčinu a 2. narodeniny klubu Jazykové fitko nielen so svojimi študentmi, ale aj so svojou rodinou;
• prevziať si z tlačiarne 200 kusov knihy Testy zo slovenčiny ako cudzieho jazyka, ktorú som síce napísala pred 11 rokmi, ale je stále aktuálna;
• pokračovať s 35 cudzincami na rok v online klube slovenčiny Jazykové fitko a privítať 10 nových členov klubu; 
• napísať blogový článok o 30 slovenských prísloviach a porekadlách, na ktorý som dostala od svojich zahraničných čitateľov krásne ohlasy (= reakcie);
• zachovať si zdravý rozum (= nezblázniť sa) vo svojej momentálnej životnej situácii a urobiť progres v sebapoznaní aj vďaka svojmu mentálnemu koučovi Petrovi Bielikovi.

6. Na čo sa teším v máji 2026

V máji sa teším hlavne na to, že:

• spoločne s manželom oslávime 10. narodeniny nášho staršieho syna, budeme trochu viac cestovať a spoznáme “Malú Viedeň” Bulharska;
• oslávime spolu s mladším synom koniec jeho školského roka;
• spolu so svojimi univerzitnými študentmi úspešne ukončíme letný semester tohto akademického roka;
• opäť podniknem s deťmi nejaký nečakaný výlet, z ktorého si odnesieme nezabudnuteľné zážitky.

A aký bol váš apríl 2026? Čo ho charakterizovalo? Už teraz sa teším na všetky komentáre pod týmto článkom, v ktorých budete so mnou zdieľať vaše aprílové zážitky alebo životné lekcie.

Chcete vedieť, čím žijem a čo nové pripravujem pre cudzincov? Prihláste sa na odber môjho pravidelného newslettera.

Každú nedeľu dostanete:
🇸🇰 krátky tip,
🇸🇰 cvičenie,
🇸🇰 kúsok slovenskej kultúry,

Všetko do 5 minút. Bez zbytočného balastu. Váš malý krok k veľkému progresu v slovenčine.

The post Môj apríl 2026: Radšej ísť pomaly, ako sa úplne vzdať appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Je tu 12. apríl. A to znamená, že je čas na blogový formát 12 v 12. Ak ste pravidelnými čitateľmi môjho blogu aspoň od januára 2026, viete, že ide o zachytenie 12. dňa v mesiaci pomocou 12 fotiek a krátkych textov. Možno sa práve teraz pýtate: „Na čo je to dobré? Nie je to strata času?“ Na prvý pohľad to tak môže vyzerať, ale opak je pravdou.

Cieľom týchto blogových článkov je všímať si obyčajné veci v priebehu dňa. Pomáha mi to vedome spomaliť a zamerať sa (= sústrediť sa, koncentrovať sa) na maličkosti, ktoré beriem občas vo svojom živote ako samozrejmosť. Poďte sa pozrieť, aký neobyčajne obyčajný deň som zažila. Nikdy neviete, či vás to tiež k niečomu podobnému neinšpiruje.

Dnes je nedeľa, a preto som si dopriala trochu dlhší spánok. Zobudila som sa asi o pol šiestej (5:30). Po chvíľke strávenej v kúpeľni som sa vrátila do spálne. Rada by som sa venovala svojmu nedeľnému rituálu, ktorým je čítanie mojich obľúbených newsletterov, ale… Cez týždeň sa mi nepodarilo dokončiť nový vlog na YouTube, a preto mám dnes poslednú šancu.

Nemala som chuť sadnúť si za pracovný stôl, a preto som úradovala (= pracovala) z postele. Viem, nie je to ideálne, ale čo už… Ani ja nie som vždy 100 % disciplinovaná.

A keďže som sa po hodine editovania poriadne nikam nedostala, potrebovala som povzbudenie. Zavrela som notebook, obliekla si bežecké oblečenie a išla som si s manželom zabehať.

Počas behu nás čakalo takéto prírodné divadlo. Kto by potreboval chodiť do galérie, keď ju má rovno pod nosom (= celkom blízko)? No uznajte…

Počas behu som sa takmer na každom rohu pousmiala nad pouličnými maľbami, ktoré zdobia elektrické rozvodové skrine v meste.

Polovica bežeckej trasy je za mnou a pri tomto žltom trabante sa vraciam späť. Manžel sa mi už stratil z dohľadu, pretože bežal dlhšiu trasu než ja. A navyše, čas mi zabralo aj fotenie. Obyčajne mobil nechávam doma, keď športujem. Ale dnes bol výnimočný deň.

A po pol hodine sme sa s manželom stretli v cieli. Ešte rýchly strečing a bežíme (= ponáhľame sa) do bytu, lebo o deviatej (9:00) nás čakajú spoločné raňajky s rodinou.

Dnes je v Bulharsku Veľkonočná nedeľa, a tak ju oslavujeme po druhýkrát. Pred týždňom sme totiž oslávili slovenskú Veľkú noc. Niekedy je fajn dať si repete (= zopakovať si to), aby si človek mohol užiť sviatočné chvíle bez stresu a hektiky.

Keď je po raňajkách všetko upratané, sadám si za pracovný stôl. Dokončujem vlog, aby som ho ešte dnes publikovala na YouTube, lebo inak to už nebude aktuálne. Je to video o tom, ako u nás doma oslavujeme Veľkú noc.

O dvanástej (12:00) sme v Kostole sv. Mikuláša na veľkonočnej liturgii. Kostol sa nachádza v prímorskom mestečku a je v bezprostrednej blízkosti mora. Trochu ma prekvapilo, keď som v ňom videla kormidlo. Čakala by som ho v lodi, ale nie v kostole.

Po ceste z kostola sa ešte odfotíme na vyhliadkovom mieste pri pláži, aby sme mali spomienku na spoločne strávené veľkonočné sviatky pri mori.

Na poobedňajšej prechádzke sme si užili ďalšie pouličné maľby. Po chvíľke oddychu som sa znovu vrátila k počítaču. Nedeľa je deň, kedy posielam Slovakletter – pravidelnú porciu slovenčiny za 0 EUR priamo do e-mailovej schránky. A to by už mali byť všetky pracovné povinnosti na dnešný deň.

A aká bola vaša nedeľa? Nemusí to byť nič výnimočné. Stačí jedna malá vec, ktorá vám urobila radosť. Skúste ju napísať po slovensky do komentára.

Chcete vedieť, čím žijem a čo nové pripravujem pre cudzincov? Prihláste sa na odber môjho pravidelného newslettera, ktorý je úplne zadarmo.

Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Všetko do 5 minút. Bez zbytočného balastu. Váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post 12. apríl 2026 v 12 fotkách: Jedna neobyčajne obyčajná nedeľa appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Marec uzatvára prvú štvrtinu roka. A keď sa naň pozriem späť, bol to pre mňa mesiac plný osláv, nových nápadov aj malých osobných víťazstiev. Oslavovala som doma, v klube aj na univerzite. Popritom som si užívala tvorivé piatky v kaviarni, písala blogové články a tešila sa z malých rodinných momentov a pracovných úspechov. Pozrite sa, aký bol môj marec 2026.

1. Oslavy v plnom prúde

Nedávno som na internete čítala, že nemôžeme mať v živote viac času. Ale čas môžeme naplniť plnohodnotným životom. Tieto slová mi utkveli v pamäti (= pevne mi zostali v mysli, pamäti) a snažila som sa ich zmysel naplniť. Najprv to nebolo až také ťažké, lebo tento mesiac bol bohatý na rôzne sviatky a oslavy.

Marec je na Slovensku označovaný za mesiac knihy, a preto som sa tejto téme venovala nielen v rámci svojich univerzitných lekcií, ale aj v online klube slovenčiny Jazykové fitko. Na univerzite ma čakali rôzne workshopy na tému knihy a literatúra. V klube sme mali dve diskusie: s Patríciou Rozgonyiovou z kníhkupectva Martinus a so známym slovenským spisovateľom Františkom Kozmonom.

Toto sú presne tie momenty, keď slovenčina nie je len cieľ, ale slúži ako prostriedok na spoznávanie kultúry a na komunikáciu s rodenými hovoriacimi. Pre mňa osobne je každá takáto diskusia splnený sen. Pretože v klube sa snažím vytvárať priestor, kde neexistujú hranice medzi rodenými hovoriacimi a cudzincami.

Ponaučenie: Oslavovať počas celého mesiaca dá zabrať (= oslavovať celý mesiac je náročné). Úprimne, trochu som to podcenila. Bola som vyšťavená (= veľmi unavená, vyčerpaná) a nevedela som sa dočkať voľných dní počas Veľkej noci.

2. Tvorivé piatky v kaviarni

Všetko začalo úplne nevinne v jeden januárový piatok, keď som sa rozhodla ísť na rande (= romantické stretnutie) sama so sebou. Ako som pred kaviarňou od strachu zamrzla a chcela sa vrátiť domov, som písala vo svojom januárovom prehľade.

Cieľom bolo viac sa socializovať, keďže dni trávim iba v univerzitnom prostredí a so svojimi deťmi. Ale rýchlo som pochopila, že neviem sedieť v kaviarni a nič nerobiť. Trvalo mi ďalší mesiac, kým som sa rozhodla sociálne piatky zmeniť na tvorivé (= kreatívne) piatky. Som pragmatický človek, a preto rada spájam príjemné s užitočným.

A tak som si počas celého marca užívala piatkové dopoludnia vo svojej obľúbenej kaviarni. Zakaždým som si dopriala niečo dobré pod zub (= niečo dobré na jedenie) a potom som sa pustila do práce (= začala som pracovať). Zo začiatku som mala obavy (= bála som sa), že v hlučnom prostredí sa nebudem vedieť sústrediť (= koncentrovať). Ale na počudovanie (= prekvapivo), všetko išlo ako po masle (= ľahko). Navyše, nové prostredie mi prinieslo nové nápady.

Ponaučenie: Radšej neskôr ako nikdy. To je pekná slovenská fráza, ktorú používame vo význame, že je lepšie urobiť niečo neskôr, ako to neurobiť vôbec nikdy. A preto svoje rozhodnutie neľutujem. Som zvedavá, kam ma táto cesta privedie.

Ďalšie ponaučenie: Osobná skúsenosť je neprenosná. To znamená, že nové veci musíme najprv vyskúšať na vlastnej koži (= sami), aby sme zistili, či to má pre nás zmysel.

3. Trpezlivosť ruže prináša

Ako hovorí známe slovenské príslovie: Trpezlivosť ruže prináša. Znamená to, že trpezlivosť a vytrvalosť (= konzistentnosť) sú cestou k úspechu. Týždeň čo týždeň píšem blogové články s cieľom dostať svoju platformu na vyššie miesta v Google vyhľadávaní. 

Vyššia pozícia by mi mala zaručiť, že cudzinci objavia moju platformu. Budú tak môcť posúvať svoju slovenčinu vpred vďaka blogovým článkom, cvičeniam zadarmo alebo iným online programom, ktoré ponúkam.

Obrovskú radosť mi preto urobila správa od mojej bulharskej kolegyne. Chcela si pripraviť materiál o slovenských veľkonočných zvykoch a tradíciách a hľadala informácie na internete. Google a AI vyhľadávanie jej ponúklo moju platformu ako zdroj požadovaných informácií. Čo viac si môžem priať?

Ponaučenie: Úspech sa nerodí z večera do rána (= za jednu noc). Úspech je výsledkom dlhodobej a neúnavnej práce, ktorá nás stojí čas a energiu. Iní ľudia vidia často iba špičku ľadovca, ale my vidíme celú náročnú cestu.

4. Čo iné sa udialo v marci 2026

Hneď na začiatku mesiaca sme oslávili Medzinárodný deň žien (MDŽ). Som vďačná, že som ho mohla stráviť so všetkými svojimi mužmi (nielen so synmi, ale aj s manželom). A navyše, pri mori.

Z rodinných momentov by som vybrala ešte jeden dôležitý, a to “oslavu písmen”. Náš mladší syn je prvák (= žiak prvého ročníka základnej školy). Na konci mesiaca mali v škole podujatie, na ktoré pozvali aj rodičov. Oslavovali, že sa naučili všetky písmená abecedy a vedia už čítať aj písať. Od triednej učiteľky dostali diplom za gramotnosť.

V marci som mala príjemné rozhovory s členmi klubu Jazykové fitko. Rozhodla som sa ich prekvapiť a zatelefonovať im. Niektorým som bez ohlásenia zavolala a iným som vopred napísala, aby sa nezľakli. Bolo fajn porozprávať sa s každým študentom individuálne aj napriek tomu, že klub je skupinový formát. A ich milé reakcia ma potešili.

Na konci mesiaca ma tiež potešila dlho očakávanú správu o tom, že moje Testy zo slovenčiny ako cudzieho jazyka sú konečne vytlačené a pripravené na prevzatie. 

K spomínaným marcovým udalostiam pridávam aj vlog na YouTube, ktorý sa mi s deťmi podarilo natočiť. Pripravujeme v ňom zemiakové placky. Hoci je to menej známe slovenské jedlo, je veľmi chutné a jednoduché. Takže si ho môžete pripraviť aj vy.

5. Čo bolo nové na blogu v marci 2026

Počas marca ste si mohli prečítať tieto nové blogové články:

Medzinárodný deň žien po slovensky: slovíčka, blahoželania a 30 konverzačných otázok (A2 – B2)

Ako sa oslavuje Medzinárodný deň žien na Slovensku? Naučte sa slovíčka, typické blahoželania a trénujte slovenčinu pomocou 30 konverzačných otázok (A2 – B2).

12. marec 2026 v 12 fotkách: Vo vzduchu už cítiť jar

Jeden obyčajný deň, 12 momentov. Pozrite sa na môj 12. marec zachytený v 12 fotografiách – práca, rodina, jar v meste aj malé momenty, ktoré by som si možno inak ani nevšimla.

Čo čítať po slovensky? 8 knižných tipov zo slovenskej literatúry pre cudzincov (A2 – B2)

Chcete čítať po slovensky, ale neviete, kde začať? Objavte 8 knižných tipov pre cudzincov a vyberte si knihu, ktorú dočítate do konca.

Ako sa Slováci pripravujú na Veľkú noc: zvyky a tradície pred sviatkami (A2–B1)

Ako sa oslavuje Medzinárodný deň žien na Slovensku? Naučte sa slovíčka, typické blahoželania a trénujte slovenčinu pomocou 30 konverzačných otázok (A2 – B2).

Podarilo sa mi tiež upraviť (= modifikovať) ešte jeden starší, ale na blogu obľúbený a často navštevovaný článok o Veľkej noci na Slovensku:

Slovenské veľkonočné zvyky a tradície: Sprievodca pre cudzincov

Prečo Slováci na Veľkonočný pondelok oblievajú dievčatá vodou? Spoznajte slovenské veľkonočné zvyky a tradície počas Veľkej noci.

6. Na čo sa teším v apríli 2026

V apríli sa teším hlavne na to, že:

• budeme aspoň na krátky čas opäť všetci spolu (manžel, deti a ja);
• spoločne s rodičmi oslávime veľkonočné sviatky pri mori;
• verejne oslávim 6. narodeniny platformy Učíme (sa) slovenčinu a 2. narodeniny klubu Jazykové fitko;
• si z vydavateľstva v Bukurešti prevezmem svoje Testy zo slovenčiny ako cudzieho jazyka;
• si budem užívať teplejšie jarné počasie;
• budem tráviť viac času v prírode.

A aký bol váš marec 2026? Čo ho charakterizovalo? Už teraz sa teším na všetky komentáre pod týmto článkom, v ktorých budete so mnou zdieľať vaše marcové zážitky. Nemusia to byť veľké úspechy. Niekedy sa najväčšia radosť ukrýva práve v malých momentoch.

Chcete vedieť, čím žijem a čo nové pripravujem pre cudzincov? Prihláste sa na odber môjho pravidelného newslettera, ktorý je úplne zadarmo.

Každú nedeľu dostanete za 0 EUR:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.

Všetko do 5 minút. Bez zbytočného balastu.
Váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.

The post Môj marec 2026: Oslavy, nové nápady a malé osobné víťazstvá appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Je tu 12. marec, čo znamená, že je čas na blogový formát 12 v 12. Ide o zachytenie 12. dňa v mesiaci pomocou 12 fotiek a krátkych textov. Tento formát je vo svete známy už niekoľko rokov. Ale ja ho poznám len pár mesiacov a toto je môj druhý blogový príspevok tohto typu. Prvý článok som odštartovala na svoje narodeniny.

Tento blogový formát mi pomáha zamerať sa na maličkosti, ktoré by som si možno inak ani nevšimla alebo by som ich neprežívala tak intenzívne. Poďte nahliadnuť do môjho mikrosveta a zamyslieť sa nad tým, čo vám dnes urobilo radosť. Tri, dva, jeden, štart …

Dnešná noc bola náročná, lebo mladší syn sa viackrát zobudil. Aj napriek tomu som vstala pred štvrtou. Moje vnútorné hodiny sú ako generál, ktorý zavelil: „Budíček!“

O 4:15 už sedím pri notebooku a reagujem na komentáre svojich zahraničných študentov v online klube slovenčiny Jazykové fitko. Tento týždeň sme dokončili problematiku slovies so „sa/si“. Hoci to nie je jednoduchá téma, študenti nemali veľa otázok. Taktiež som opravila texty, ktoré študenti napísali na včerajšej večernej lekcii písania.

O 4:30 začínam editovať vlog na tento mesiac, v ktorom spolu so svojimi deťmi pripravujem tradičné slovenské jedlo – zemiakové placky. Cieľom tohto YouTubového videa nie je iba predstaviť slovenskú kuchyňu, ale aj naučiť cudzincov nové slovíčka. A keďže chcem, aby video bolo po jazykovej stránke prínosné, úprava videa mi trvala takmer 2 hodiny. Ale verím, že sa to oplatilo (= že to malo zmysel).

Pred 6:30 budím deti. Keď odtiahnem závesy, prekvapí ma farba oblohy. Vyzerá, že dnes sa dočkáme slnečných lúčov.

Kým sa deti prezliekajú, pripravujem raňajky a desiatu do školy. Na raňajky máme obyčajne jogurt s proteínovým pudingom, müsli a ovocím. Dnes to vyhrali jahody.

Obyčajne o 7:00 odchádzame z domu na autobusovú zastávku, ale dnes sme išli neskorším autobusom. Nemám totiž rada, keď v byte zostane neporiadok, keď idem preč. Spolu s deťmi sme preto urobili poriadok v kuchyni a ustlali postele v spálni.

O 7:24 sme nastúpili do autobusu a odviezli sa do centra. O 20 minút neskôr mi už mladší syn mával z okna svojej triedy.

A potom som sa vybrala pešo domov. Cesta späť mi trvala asi 50 minút. V centre mesta som si užila krásnu kvetinovú výzdobu. Vyzerá, že jar pomaly a isto prichádza.

Aj v horskom parku, cez ktorý som prechádzala, bolo cítiť jar. Všetko bolo zelené, prvé jarné kvety už rozkvitli a vtáčiky sa rozštebotali. Ale v parku ma čakal výstup po takmer 500 schodoch. Chodím po nich 3-krát do týždňa už niekoľko mesiacov, ale až dnes som ich konečne všetky spočítala.

Po príchode domov si dám za odmenu čerstvú pomarančovú šťavu. Hrnček so zimným motívom, ktorý som dostala od svojich univerzitných študentov, som dnešným dňom vymenila za jarný. Aj tento hrnček bol darček.

Popri tom si užívam ďalšie milé momenty, a to krátke rozhovory so svojimi študentmi. Už tretí deň totiž s nimi telefonujem a zaujímam sa, ako sa im v klube Jazykové fitko darí.

O 10:15 už mám za sebou silový tréning, do ktorého sa mi veľmi nechcelo, pretože som mala dlhšiu pauzu. Po cvičení som bola plná energie, a tak som sa pustila (= začala som) do prípravy lekcií.

O 13:00 som už bola naobedovaná a prišla na mňa únava. Asi 15 minút som sa venovala svojej bulharčine. Čítala som knihu, ktorú som si pred pár dňami kúpila. Zaujala ma nielen obálka knihy, ale aj jej názov: Slová, ktoré liečia.

Od 13:30 začínam učiť – mám individuálne lekcie so svojimi zahraničnými študentmi, s ktorými každý týždeň virtuálne cestujem do Austrálie, USA, Anglicka alebo Ruska.

Potom idem po deti do školy. Doma nás čakajú domáce úlohy. Pevne verím, že nebudem vyčerpaná (= veľmi unavená) a zúčastním sa večerného workshopu na tému Blog Fokus od Judith Peters.

Ak workshop nestihnem, určite si ho pozriem na druhý deň zo záznamu. No už teraz mám dobrý pocit z dnešného dňa, ktorý nebol ničím výnimočný (= unikátny). Ale aj napriek tomu mám radosť, že som sa dnes venovala nielen práci a deťom, ale aj sama sebe.

Je skvelé, že konečne prišla jar. Slnko a farby mi dodávajú energiu, ktorá mi cez zimu chýbala. Už teraz sa teším na teplejšie jarné dni a aj na ďalšie blogové články, ktoré napíšem. Mimochodom, toto je 11. článok, ktorý som od januára napísala. Držte mi palce, aby sa mi podarilo dodržať môj cieľ: jeden blogový príspevok každý týždeň.

A čo dnes urobilo radosť vám? Skúste napísať jednu vetu po slovensky o svojom dnešnom dni. Budem sa tešiť na vaše komentáre.

Užitočný tip:

Ak chcete hovoriť po slovensky o svojom dni, musíte vedieť povedať, koľko je hodín.
V tomto blogovom článku sa naučíte, ako sa po slovensky pýtať na čas a ako správne odpovedať.

The post 12. marec 2026 v 12 fotkách: Vo vzduchu už cítiť jar appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Február je síce najkratší mesiac v roku, ale o to intenzívnejšie som si ho plánovala užiť. Na jeho začiatku som ani len netušila (= nevedela), ako super intenzívne ho budem v druhej polovici prežívať. Ponaučenie pre mňa: Musím si dávať pozor na to, čo si želám.

V tomto článku nahliadnete (= pozriete sa) do môjho pracovného i osobného života počas februára. Je to môj mesiac, pretože som sa vtedy narodila. Prežijete so mnou nielen bezoblačné dni (= dni bez oblakov, mrakov), ale aj snehovú búrku, po ktorej vyjde slnko. A na konci možno uvidíte aj dúhu.

Text príspevku je určený pre tých, ktorí sa učia slovenčinu ako cudzí jazyk (A2 – B2). Ale aj napriek tomu je v ňom zachovaná autentická slovenčina, vďaka ktorej sa tento článok odlišuje od neprirodzených učebnicových textov. Stručné a jasné vysvetlenia náročnejších slovíčok a fráz priamo v texte vám pomôžu lepšie mu porozumieť.

1. Februárová eufória

Môj život ovplyvňuje hlavne lektorská práca na zahraničnej univerzite – striedanie zimného a letného semestra, medzi ktorými je skúškové obdobie. V prvej polovici februára mám v rámci lektorskej práce menej náročné obdobie oproti prebiehajúcemu semestru, keďže sa nevenujem výučbe, ale “iba” preverujem (= testujem) vedomosti svojich študentov.

A samozrejme, nesmiem zabudnúť ani na administratívnu prácu spojenú so zapisovaním hodnotenia do elektronického systému, ktoré musím následne vytlačiť a zaniesť na univerzitu, kde ich dodatočne zapisujem do fyzických katalógov. Tomu sa hovorí: „Dôveruj, ale preveruj.” Je to známa slovenská fráza, ktorá znamená, že aj keď niekomu alebo niečomu veríte, je rozumné si informácie overiť. Ide o prejav opatrnosti.

Toto pokojnejšie obdobie v roku vedome (= cielene) využívam na načerpanie síl do nového pracovného cyklu, ktorým sa v polovici mesiaca presuniem do ďalšej časti akademického roka. Jednou z takých relaxačných aktivít, ktoré som plánovala, bol víkend pri mori.

Spoločne s manželom a deťmi sme strávili príjemný čas v hoteli, ktorý sa nachádza priamo na pláži. Vstúpite do hotela a hneď zbadáte (= uvidíte) more. Toto je pre mňa značka ideál. Ale viete, čo je na tomto hoteli okrem jeho umiestnenia najlepšie? Bazény s minerálnou vodou. Milujem horúcu liečivú vodu, a preto ju vyhľadávam nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Hoci vo februári sú pri Čiernom mori teploty iba tesne nad nulou, naplno som si užila kúpanie vo vonkajšom bazéne. A čo more? Bolo na môj vkus trochu viac rozbúrené (= divoké), takže si jeho návštevu nechávam na neskôr. Moju eufóriu doplnili 30-minútové plávanie pred raňajkami a fínska sauna s výhľadom na more, po ktorej nasledoval krátky, ale intenzívny kúpeľ v ľadovej vode. A nesmiem zabudnúť ani na chutné jedlo a hlavne koláče.

Euforické obdobie vyvrcholilo (= kulminovalo) oslavou mojich narodenín a sviatkom svätého Valentína. Čím som staršia, najcennejším darčekom je pre mňa spoločne strávený čas s rodinou. Som nesmierne (= veľmi) vďačná za to, že sme tieto dni mohli byť všetci štyria spolu. Cením si to, lebo to nie je kvôli mojej a manželovej práci samozrejmosť (= nie je to bežné, prirodzené).

2. Ticho pred búrkou mesiaca

„Ticho pred búrkou“ je ustálené slovné spojenie, ktoré vyjadruje varovný pocit, že po momentálnom pokoji príde náhle zhoršenie situácie. Podobne je to aj v prírode – pred príchodom silnej búrky často ustane vietor, vtáky prestanú spievať a vzduch znehybnie. A potom to celé vypukne.

Moje ticho pred búrkou netrvalo dlho, a potom to prišlo. Búrka za búrkou. Deň čo deň. Len čo jedna odznela (= ustúpila, skončila), vzápätí (= v nasledujúcom okamihu, hneď na to) prišla druhá. Keďže nechcem na nikoho prenášať negatívnu energiu, nebudem zachádzať do detailov. Spomeniem iba spoločný aktivátor mnohých búrok, a to hranice.

Ukázalo sa, ako doplácam na to, že nemám jasne nastavené hranice voči iným ľuďom. Alebo ako  sa na Slovensku s obľubou hovorí: „Za dobrotu na žobrotu”. Znamená to, že za dobrý skutok, láskavosť alebo pomoc človek nedostane poďakovanie, ale naopak, príde trest, zneužitie alebo zlá reakcia. A presne takéto situácie som zažívala nielen v pracovnom, ale aj osobnom živote. Úprimne, mala som čo robiť, aby som ich rozdýchala (= metaforicky to znamená spamätať sa z prekvapenia alebo zmieriť sa s nepríjemnou situáciou).

Čerešničkou na torte (= vrchol, vyvrcholenie, to najlepšie) bol už len fakt, že som do toho všetkého ochorela. Mala som čo robiť, aby som nejakým spôsobom fungovala, keďže som v zahraničí odkázaná sama na seba a moje deti sa na mňa logicky spoliehajú. V takýchto chvíľach sa hnevám sama na seba, plačem a hovorím si, aký hlúpy nápad to bol, ostať tu s deťmi bez manžela. Lenže ja si potrebujem neustále dokazovať, čo všetko zvládnem. Ale vždy pri tom zabudnem, aké extrémne náročné je posúvať svoje hranice.

No a aby toho nebolo málo, všetky moje osobné búrky nakoniec umocnila aj reálna snehová kalamita, ktorú sme v meste zažívali niekoľko dní. Ale ako sa hovorí: „Všetko zlé je na niečo dobré”. Využila som túto situáciu a natočila som zopár záberov, z ktorých vzniklo krátke video s užitočnou slovnou zásobou.

3. Po búrke prichádza slnko

Ako sa hovorí, po každej búrke – aj tej snehovej – vyjde slnko. A ak máte šťastie, uvidíte aj dúhu. Vraj je to možné aj v zime. Takže tu sú moje februárové momenty, ktoré pripomínali dúhu:

• Po skúškovom období sa začal letný semester. Prvý týždeň je pre mňa vždy magický, pretože som zvedavá na všetky novinky svojich študentov. 
• Posúvam hranice svojho pešieho tréningu, resp. chôdze: 3-krát do týždňa chodím s deťmi do školy autobusom a potom sa vraciam domov pešo rôznymi trasami, trvá mi to 1 – 1,5 hodiny. 
• Snažím sa dostať viac bielkovín (= proteínov) a zeleniny na svoj tanier, hlavne počas obeda. A som hrdá sama na seba, že sa mi to miestami darí na výbornú (= výborná je najlepšia známka v slovenskom školskom systéme hodnotenia).
• Podarilo sa mi uskutočniť skvelú diskusiu v klube Jazykové fitko s diaľkovým turistom, fotografom a autorom cestopisných kníh Matúšom Lašanom.
• Úspešne som uverejnila ďalší vlog na YouTube, v ktorom s deťmi vyrábame hromničné sviečky. (Poznámka: Vzhľadom na nedostatok času, s ktorým bojujem, aj jedno video mesačne je pre mňa veľký úspech.)

4. Čo bolo nové na blogu vo februári 2026

Na začiatku tohto roka som si dala za cieľ napísať jeden blogový článok týždenne. Znie to jednoducho, ale realita je trochu iná. Najväčším problémom je čas. Ešte stále bojujem s tým (= mám problém s tým), že mi písanie a finálna úprava príspevku s výberom fotiek trvá veľa času.

Ale výhodou je, že presne viem, ktorý týždeň roka práve je. Značím si totiž do tabuľky, ako plním svoj plán písania príspevkov.

Počas februára ste si na blogu mohli prečítať:

• jeden kultúrne orientovaný článok na aktuálnu tému Fašiangy na Slovensku: Tradície, zvyky a slovná zásoba pre cudzincov;
• jeden prakticky zameraný príspevok s názvom Blahoželania a priania po slovensky: praktické frázy pre každú situáciu (A1 – B2), vďaka ktorému budete vedieť reagovať v každej komunikačnej situácii;
• dva osobné články, v ktorých som vám ukázala, ako vyzeral môj január 2026 a ako som oslávila svoje narodeniny (v druhom článku som si vyskúšala nový formát blogového príspevku);
• jeden článok s prehľadom toho najdôležitejšieho za tento mesiac, ktorý práve teraz čítate. 🙂 

Podarilo sa mi tiež upraviť (= modifikovať) ešte 2 staršie články, ktoré sa spájali s aktuálnymi sviatkami na Slovensku. A naozaj nešlo iba o kozmetické úpravy (= malé zmeny, nepatrné úpravy). Tieto články ste mohli nájsť na blogu upravené:

• Hromnice: tradičný slovenský sviatok;
• Hovorte po slovensky: Sviatok svätého Valentína (40 konverzačných otázok).

5. Aké plány mám v marci 2026

Marec je mesiac, ktorým sa končí prvá štvrtina roka a je na čase bilancovať, ako sa mi darilo či nedarilo plniť všetky moje ciele. Ale predsa sú isté momenty, na ktoré sa veľmi teším:

• oslava 2. narodenín klubu Jazykové fitko, ktorá bude spojená s mnohými efektívnymi inováciami;
• oslava 6. narodenín platformy Učíme (sa) slovenčinu;
• vydanie knihy Testov zo slovenčiny ako cudzieho jazyka;
• pár dní pri mori, ktoré na mňa pôsobí upokojujúco;
• čas strávený s manželom, ktorý za nami do zahraničia príde.

A aký bol váš február 2026? Bol pokojný ako bezoblačné dni alebo intenzívny ako snehová búrka? Už teraz sa teším na všetky komentáre pod týmto článkom, v ktorých budete so mnou zdieľať vaše februárové zážitky.

Ak sa chcete v marci posunúť v slovenčine o krok ďalej, sledujte horúce novinky. Možno bude práve tento mesiac vaším malým jazykovým slnkom.

The post Môj február 2026: Po každej búrke vyjde slnko appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Blogeri na celom svete používajú blogový formát 12 v 12 na zachytenie svojho 12. dňa v mesiaci pomocou 12 obrázkov a krátkych textov. A keďže od januára 2026 som súčasťou blogerskej komunity u Judith Peters, rozhodla som sa tento formát vyskúšať.

Najväčším impulzom k napísaniu prvého blogového článku tohto druhu bol pre mňa dnešný dátum – 12. 2. 2026. V tento deň mám totiž narodeniny a vy sa môžete pozrieť, ako vyzeral môj narodeninový deň.

Ako každé ráno, aj dnes som vstala o štvrtej. Budík (= alarm) si nenastavujem už niekoľko rokov. Mám vnútorné hodiny, ktoré ma pravidelne prebúdzajú v rovnakom čase.

Kým ostatní spia, mám čas na nerušenú prácu. (Kto má malé deti alebo hlučných susedov, tento tip určite ocení.) Obyčajne hneď ráno odpovedám na hlasové správy svojich kamarátok. Potom otváram webovú aplikáciu a reagujem na otázky alebo komentáre svojich zahraničných študentov v online klube slovenčiny Jazykové fitko. Je to ako moja ranná káva, bez ktorej neodídem z domu. Len s tým rozdielom, že ja v skutočnosti žiadnu kávu nepijem.

Keď sa okolo 6:00 zobudia aj moji chlapci (rozumejúc manžel so synmi), dostávam milé narodeninové gratulácie, vrelé objatia a symbolický narodeninový darček. Po 10 rokoch mám opäť šancu navštíviť Karlove Vary. Sú to najznámejšie české kúpele, v ktorých som ešte nikdy nebola. Pred 10 rokmi som tiež dostala od manžela darčekový poukaz na pobyt v Karlových Varoch, ale v tom čase som bola tehotná a po mojich narodeninách sa situácia skomplikovala. Skončila som v nemocnici a do Varov sme sa nakoniec nedostali. Je tú druhá šanca. Snáď sa to tento rok podarí, lebo na tretiu šancu sa mi nechce čakať ďalších 10 rokov.

Okolo 7:30 nás čakajú narodeninové raňajky. Máme palacinky s džemom, šľahačkou a ovocím. Toto je naša rodinná tradícia, ktorú dodržiavame, keď niekto oslavuje narodeniny. A ja si k tomu pridávam čerstvú pomarančovú šťavu, ktorú zbožňujem (= mám veľmi rada).

Dnes ideme spolu s manželom a s deťmi do školy autobusom. Výnimočne trochu neskôr než obyčajne. Pred školou to žije (= je tam rušno). Keď sa rozlúčime s chlapcami, stretneme sa s inými rodičmi. Diskutujeme asi pol hodiny o včerajšom rodičovskom združení. Takže konverzačný kurz bulharčiny mám už za sebou.

Premrznutí na kosť (= veľmi zmrznutí) sa ponáhľame do spa & wellness centra, kde plánujeme dopoludňajší relax. Najprv sa ohrejeme v teplej vode a potom si zaplávam 1 km (trvá mi to cca 30 minút). Po plávaní oddychujeme v saune, ktorú ukončím ľadovou sprchou.

A potom si doprajeme už iba oddych pri bazéne. Užívam si čítanie počas dňa, pretože obyčajne čítam pred spaním a často pri tom zaspím.

Po dopoludňajšom relaxe je na čase ísť domov. Rozhodli sme sa pre prechádzku cez park, ale najprv musíme zdolať niekoľko stoviek schodov. Chodím po nich každý deň, ale stále mi dajú zabrať (= je to pre mňa výzva).

Keď prídeme do parku, naskytne sa nám krásny výhľad na historickú časť mesta.

Po obede mám obyčajne individuálne lekcie slovenčiny so svojimi zahraničnými študentmi, ale dnes sme si dali voľno. Začínam písať tento blogový článok a pripravovať sa na malú večernú oslavu. Dodržiavame ďalšiu rodinnú tradíciu a narodeniny oslavujeme v našej obľúbenej reštaurácii. Ale ešte predtým vyzdvihneme tortu z našej obľúbenej cukrárne.

Keď je na čase sfúknuť sviečku na torte, zistím, že sa takmer rozpadla. Nevyzerá dobre, ale čo už… Aspoňže chutila. Dôležité je, že cieľ č. 24 z mojich cieľov na prvý štvrťrok 2026 je splnený.

Narodeniny oslavujem v tom najveselšom období roka a tesne pred sviatkom svätého Valentína. Hoci nie som zimný typ, má to svoje výhody (= benefity, plusy). Myslím si, že lepší dátum som si nemohla vybrať.

Ako sa vám páčil nový formát blogového článku? Napíšte mi do komentára, budem sa tešiť na vaše reakcie.

The post 12. február 2026 v 12 fotkách: Zase mám o rok viac appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Január je pre mnohých mesiacom nových začiatkov. Pre mňa bol január 2026 mesiacom kontrastov – radosti aj smútku, oddychu pri mori, ale aj návratu do reality.

V tomto článku vám ponúkam krátky prehľad svojho januára: čo sa v mojom živote udialo, o čom som písala na blogu a čo mám v pláne v najbližších týždňoch. Pri čítaní si precvičíte slovenčinu z reálneho života a naučíte sa nové slovíčka a frázy, ktoré Slováci používajú každý deň. Článok je písaný po slovensky, ale zrozumiteľne. Je určený najmä pre cudzincov na jazykovej úrovni A2 – B1 a vyššie. Pre začiatočníkov môže byť zaujímavou výzvou a vystúpením z komfortnej zóny.

1. Prichádzajú nové začiatky

Január je vo všeobecnosti považovaný za mesiac, ktorým sa začína nový rok. Hlavne úvod roka bol pre mňa symbolom rodinnej pohody, priam idylky (= rodinná harmónia).

Som vďačná svojmu manželov za to, že doviezol mojich rodičov zo Slovenska až k Čiernemu moru, aby sme tu mohli stráviť dva príjemné týždne. Najväčšiu radosť mali z toho deti, ktoré mohli byť po dlhej dobe nielen so svojím otcom, ale aj so starými rodičmi.

Po vianočných prázdninách sa začal, resp. pokračoval školský rok, a tak bol čas vrátiť sa do lavíc (= do školy). Ja som sa vrátila na univerzitu, kde ma čakali posledné týždne výučby slovenčiny v rámci zimného semestra a potom aj začiatok skúškového obdobia. Ani pre mňa, ani pre moje deti nebol návrat do zabehnutého stereotypu (= každodenné aktivity) jednoduchý. Je pravda, že na dobré sa ľahko zvyká. (= Na príjemné situácie sa človek adaptuje veľmi rýchlo.) Ale my sme si museli začať zvykať na to, že opäť zostaneme v zahraničí sami traja.

Nové začiatky ma čakali aj v osobnom živote. Uvedomila som si, že občas potrebujem tráviť čas sama so sebou. A tak som prvýkrát vyrazila na rande (= schôdzka, romantické stretnutie obyčajne muža so ženou). Ale bolo to také neobyčajné rande, na ktorom som bola sama so sebou. Už dlhšie som mala vo výhľade novú kaviareň v meste, ktorá si ma získala svojou útulnosťou (útulný = malý a príjemný). 

Musím sa priznať, že keď som pred kaviareň prišla, dostala som strach. Totálne som zamrzla (= zostala som bez pohybu). V hlave mi znelo: „Čo tam budeš sama robiť?” Necítila som sa pritom príjemne, ale nakoniec som nabrala odvahu a vystúpila som zo svojej komfortnej zóny. Hoci to nebolo úplne super, cvičenie robí majstra. 

Keď človek začne nad niečím príliš dlho rozmýšľať, nakoniec radšej nič neurobí. Stres ho paralyzuje. A práve preto som sa rozhodla urobiť radikálnu zmenu aj vo svojom online klube slovenčiny Jazykové fitko. Každú stredu máme spoločné písanie, počas ktorého členovia urobia svoju úlohu. Predtým písali texty samostatne, ale často nad nimi dlho rozmýšľali a nakoniec nič nenapísali. Presne túto paralýzu sme začali v klube v januári eliminovať.

2. Všetko sa raz skončí

Január sa niesol v znamení odchodov (= boli preň typické odchody). Hneď na začiatku januára bol čas rozlúčiť sa s mojimi rodičmi a manželom, s ktorým sa opäť istú dobu kvôli práci neuvidíme. Neznášam (= nemám rada) rozlúčky, je to pre mňa vždy veľmi emotívne.

A to som ešte netušila (= nevedela som), že všetkým rozlúčkam nie je koniec (= ešte sa neskončili). Vzápätí (= v nasledujúcej chvíli, hneď potom) prišla správa (= oznámenie, informácia) o poslednej rozlúčke (= pohreb) našej susedy, s ktorou sme si boli blízki (= mali sme veľmi dobré vzťahy). Bohužiaľ, po dlhých zdravotných problémoch v januári 2026 zomrela.

Počas tohto mesiaca ma čakal už spomínaný koniec zimného semestra. Deťom sa zase skončil prvý polrok tohto školského roka, ktorý úspešne zvládli. Som na nich nesmierne (= mimoriadne, neobyčajne) hrdá. Polročné prázdniny, ktoré síce trvali iba jeden deň, sme sa rozhodli stráviť pri mori. Milujem more a nikdy ma neprestane fascinovať, aké dokáže byť v zime pokojné. 

3. Čo iné sa udialo v januári 2026

Január bol plný drobností (= malé veci), za ktoré som z celého srdca vďačné.

• Začala som sa viac hýbať: chodím do školy s deťmi autobusom a potom sa cca 30 – 45 minút vraciam domov pešo.
• Pokračujem v cvičení, ale začala som si dávať pozor na to, aby polovicu môjho taniera tvorila zelenina.
• Podarilo sa nám osláviť synove meniny podľa jeho priania.
• Na začiatku januára som sa prihlásila do nemeckého programu o blogovaní a som tam medzi rodenými hovoriacimi z Nemecka jediná Slovenska. Viete si predstaviť, aký výstup z komfortnej zóny to pre mňa je.
• Vzdelávala som sa na marketingovom webinári od českej mentorky Ingrid Dach, aby som vedela, aké stratégie fungujú v roku 2026 na sociálnych sieťach.
• Podarilo sa mi uskutočniť skvelú diskusiu v klube Jazykové fitko so psychológom a mentálnym koučom Petrom Bielikom, s ktorým som krátko na to začala spolupracovať aj vo svojom súkromnom živote.
• Úspešne som uverejnila ďalší vlog na YouTube, v ktorom spolu so svojimi deťmi varíme po slovensky.

4. O čom som blogovala v januári 2026

Keďže som si dala za cieľ napísať jeden blogový článok za týždeň, usilovne to plním. Počas januára som napísala 5 príspevkov:

• jeden kultúrne orientovaný na tému Traja králi na Slovensku: zvyky, tradície a ich význam;  
• dva osobné články, v ktorých predstavujem Moje motto na rok 2026: Letíme ku hviezdam a Moje ciele na prvý štvrťrok;
• jeden príspevok, v ktorom vysvetľujem 3 (+3) možnosti, ako so mnou spolupracovať v roku 2026;
• a posledný článok za tento mesiac práve teraz čítate. 🙂 

5. Čo mám v pláne vo februári 2026

Február je síce najkratší mesiac v roku, ale ja si ho plánujem užiť o to intenzívnejšie. Toto sú momenty, na ktoré sa najviac teším:

• týždeň strávený s manželom, ktorý za nami do zahraničia príde;
• spoločný víkend pri mori v našom obľúbenom hoteli s termálnou vodou; 
• narodeninový deň, ktorý plánujem zdokumentovať v novom type blogového článku 12 z 12;
• balík od starých rodičov, ktorý bude plný slovenských dobrôt (= sladkosti);
• začiatok letného semestra a s ním spojené nové pracovné výzvy.

A aký bol váš január 2026? Už teraz sa teším na vaše komentáre pod článkom, v ktorých budete so mnou zdieľať vaše nezabudnuteľné momenty.

The post Môj január 2026: mesiac plný kontrastov appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Začiatok nového roka je pre mnohých ľudí časom plánovania, hodnotenia (= bilancovania) a novoročných predsavzatí (= cieľov, ktoré si dávajú ľudia na začiatku nového roka). Aj ja som si tento mesiac položila jednoduchú otázku: Čo chcem v prvých troch mesiacoch roka 2026 urobiť pre svoju prácu, zdravie, rodinu a pre seba? A to všetko v duchu (= v štýle) svojho motta na rok 2026.

Tento článok je osobný, ale zároveň praktický. Nájdete v ňom reálnu slovenčinu z každodenného života. Sú tu slovíčka, ktoré sa bežne nenachádzajú v učebniciach slovenčiny. Ponúkam vám pohľad do života lektorky slovenčiny, ktorá žije slovenskou kultúrou a učí slovenčinu každý deň.

Možno vás moje ciele inšpirujú. A možno si pri čítaní tohto článku nenápadne (= nepozorovane, nevtieravo) precvičíte aj svoju slovenčinu.

#1 Moje pracovné ciele na prvý štvrťrok 2026

1. Podieľať sa ako dlhoročná lektorka slovenčiny pre cudzincov na vydaní svojej knihy zábavných cvičení Slovak for Rainy Days. Aktuálny stav: Kniha je u vydavateľa a čaká na grafické spracovanie. Potom sú na rade korektúry a tlač.
2. Pripraviť aj slovenskú verziu tejto knihy pod názvom Slovenčina ku kávičke a mať z toho obrovskú (= veľmi veľkú) radosť.
3. Upraviť webovú stránku tak, aby som ponúkla viac bonusových cvičení hlavne pre členov online klubu slovenčiny Jazykové fitko.
4. Napísať 1 blogový článok každý týždeň. To znamená, že do konca marca 2026 budem mať 13 nových článkov na blogu. Verím, že mi s tým pomôže kurz s podporou od Judith Peters.
5. Posielať každú nedeľu Slovakletter od Lenky. Je to pravidelná porcia slovenčiny pre cudzincov do e-mailovej schránky.
6. Pozdraviť osobu č. 1500, ktorá začne odoberať Slovakletter. Aktuálny počet cudzincov, ktorí čítajú môj pravidelný newsletter: 1399. (Nepočítam tam 600 lektorov/učiteľov, ktorým posielam iný typ newslettera.)
7. Prekročiť hranicu 4000 odberateľov na YouTube kanáli Učíme sa slovenčinu. Aktuálny stav odberateľov: 3675.
8. Každý týždeň sa zúčastňovať prednášok v marketingovom kurze od Ingrid Dach.

#2 Moje športové a zdravotné ciele na prvý štvrťrok 2026 

9. Kúpiť si permanentku (= permanentný lístok, vstupenku) do spa & wellness centra, ktoré je vzdialené od môjho bytu cca (= približne, asi) 1,5 km.
10. Zaplávať si tam 3-krát do týždňa, min. (= skratka pre minimálne) 30 minút alebo 1 km.
11. Aspoň (= minimálne) 1-krát do týždňa ísť do sauny, ktorú ukončím studenou sprchou.
12. Mať doma silový tréning 3-krát do týždňa podľa premium programu od Supershape.
13. Jesť na obed viac zeleniny tak, aby tvorila polovicu môjho taniera.
14. Na olovrant si pravidelne dávať proteínový nápoj s ovocím.

#3 Moje cestovateľské ciele na prvý štvrťrok 2026

16. Ísť raz za mesiac k moru.
17. Dopriať si predĺžený víkend v hoteli s termálnou vodou.
18. Navštíviť astronomické observatórium a planetárium v susednom meste.

#4 Moje osobné ciele na prvý štvrťrok 2026

19. Nezaspávať pri mobilnej obrazovke. Ani pri čítaní newsletterov, ktoré ma zaujímajú.
20. Každý večer pred spaním prečítať aspoň 20 strán z knihy.
21. Učiť sa 6-krát do týždňa s mladším synom matematiku a bulharčinu.
22. Písať so starším synom 4-krát do týždňa diktát zo slovenčiny.
23. Osláviť meniny staršieho syna v jeho obľúbenom detskom kútiku (= priestor vyhradený na zábavu a hru pre deti v obchodnom centre alebo v reštaurácii).
24. Osláviť svoje narodeniny s rodinou.
25. Ísť na hrnčiarsku dielňu (= workshop).
26. Hrať cez víkendy s deťmi spoločenské hry (= hry, ktoré hrajú dvaja alebo viacerí hráči za stolom alebo na hracej ploche).

#5 Aké sú vaše ciele na prvý štvrťrok 2026?

Toto je mojich 26 cieľov na prvý štvrťrok 2026. A aké sú vaše ciele? Už ste sa nad nimi zamýšľali? Napíšte mi do komentára pod tento blogový článok: Čo je vaším najväčším cieľom, ktorý chcete uskutočniť (= zrealizovať) do 31. marca 2026?

Možno si teraz kladiete otázku: Ako si nastaviť ciele tak, aby nezostali iba na papieri? Ak chcete v tejto téme pokračovať po slovensky, pripravila som pre vás niekoľko možností:

• 📝 bezplatný novoročný plánovač, vďaka ktorému si môžete svoje ciele zapísať a pracovať s nimi;
• 🎥 YouTube video o tom, aké novoročné predsavzatia si dávajú Slováci (s užitočnými slovíčkami a frázami);
• 💬 blogový článok so 45 konverzačnými otázkami, pomocou ktorých si môžete precvičiť nielen rozprávanie o svojich cieľoch.

Vyberte si to, čo je pre vás v tejto chvíli najužitočnejšie.

Chcete do konca marca 2026 viditeľný progres v slovenčine?

Možno máte na zozname cieľov na prvý štvrťrok 2026 niečo ako:

• hovoriť po slovensky istejšie a bez stresu,
• naučiť sa viac slovenských slovíčok, aby ste lepšie rozumeli, 
• konečne nájsť systém v gramatike, ktorá vám doteraz nedávala zmysel,
• alebo mať pocit, že slovenčina je súčasťou vášho života, nie len bod na „to-do liste“.

Ak áno, presne s tým vám pomôže online klub slovenčiny Jazykové fitko. V klube nečakáte na zázrak, ani na „správny čas“. Ale každý týždeň krok za krokom s ľahkosťou a podporou pracujete na tom, aby slovenčina:

• bola súčasťou vášho bežného života,
• prestala pre vás znamenať jeden veľký chaos,
• začala dávať zmysel ako chýbajúce puzzle do skladačky.

Je vaším cieľom do 31. marca 2026, viac rozumieť, hovoriť a veriť si v slovenčine? Potom je klub Jazykové fitko presne tým miestom, kde sa z cieľov stanú konkrétne kroky. 

Pridajte sa ku komunite cudzincov z rôznych krajín sveta, ktorí už sú na svojej ceste za lepšou slovenčinou. Tu si môžete prečítať, ako klub Jazykové fitko funguje a či je pre vás vhodný.

💡 Alebo hľadáte iné možnosti, ako môžem byť vašou sprievodkyňou na ceste za lepšou slovenčinou? –> Prečítajte si stručný prehľad, ako môžete so mnou počas tohto roka spolupracovať.

Želám vám veľa úspechov pri nastavení vašich cieľov na tento štvrťrok a ich realizácii.

The post Moje ciele na prvý štvrťrok 2026 appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.

Na konci roka 2025 som vo svojom prvom osobnom blogovom článku Môj rok 2025 celkom otvorene písala o tom, čo mi tento rok dal, ale aj vzal. Na jeho konci som si symbolicky pripila (= zaželala som vám s pohárom šampanského v ruke) na váš vysnívaný progres v slovenčine. Zároveň som toto želanie doplnila slovami: Tri, dva, jeden, štart… letíme ku hviezdam.

Práve v tejto vete sa zrodilo moje motto na rok 2026. V novom roku nechcem iba pokračovať v tom, čo už robím. Chcem si dovoliť ísť ďalej s väčšou odvahou a dôverou v samu seba. Letíme ku hviezdam pre mňa neznamená dávať si veľké ciele a mať nesplniteľné (= nereálne) očakávania. Je to pre mňa smer. Chcem rásť v práci, užívať si plnohodnotne viac času s rodinou a nebrať život príliš vážne. Presne k takým hviezdam chcem v roku 2026 doletieť.

1. Letíme ku hviezdam: Ako naplním svoje motto v roku 2026

Letieť ku hviezdam nie je len tak. Vyžaduje si to serióznu prípravu. Ale keďže do vesmíru (= kozmos) nebudem letieť reálne, v mojom prípade je dôležité viac mentálne než fyzické nastavenie. No určite sa zhodneme na tom, že nastavenia majú v živote veľký význam.

Ak nechcem, aby ma pri práci niekto rušil, nastavím si mobil na tichý režim alebo režim nerušiť. Ak chcem bezpečne letieť z destinácie A do destinácie B, nastavím si na svojom zariadení (= mobil, tablet, laptop) režim lietadlo. A čo urobím, ak chcem naplniť svoje motto na rok 2026? Prepnem sa do režimu Letíme ku hviezdam. Aké jednoduché, však? Lenže realita je krutá (= tvrdá).

Keďže som iba obyčajný človek z mäsa a kostí (= s ľudskými chybami), moje nastavenia môžu v priebehu dní zlyhať (= prestať fungovať, nebyť úspešný). Nemám displej, na ktorom vidím svoje nastavenia. Ale zato mám hviezdu, ktorú si dávam pri česaní do vlasov. Táto hviezda mi minimálne každé ráno pripomenie moje mentálne nastavenia, ktorými sa mám počas dňa riadiť. Chcem tak robiť v troch najdôležitejších oblastiach svojho života, ktorými sú práca, rodina a osobný život. 

Pegasov štvorec: lektorka, blogerka, youtuberka a tvorkyňa obsahu

Pegasov štvorec je známy asterizmus, ktorý pozostáva zo štyroch hviezd rovnakej jasnosti: Algenib, Markab, Scheat a Sirrah. Rovnako jasne svietia aj štyri hviezdy na nebi môjho pracovného života: lektorka, blogerka, youtuberka a tvorkyňa obsahu. Názvy týchto hviezd zreteľne odzrkadľujú jednotlivé súčasti môjho profesijného zamerania, ktorými je výučba slovenčiny ako cudzieho jazyka, písanie blogových článkov, natáčanie výučbových videí a tvorba obsahu na sociálne siete.

Lektorskou prácou žijem takmer každý deň. Venujem sa jej nielen ako lektorka slovenčiny na zahraničnej univerzite, ale aj v online klube slovenčiny Jazykové fitko a na individuálnych lekciách. Učiť v triede a v online priestore sú dve odlišné veci, čiže nie je to jedno a to isté. Vyžaduje si to veľkú flexibilitu a operatívnosť, ktorú si takýmto spôsobom trénujem už niekoľko rokov. V dnešnej dobe je to stále cennejšia charakterová vlastnosť.

V lektorskej oblasti ma čakajú mnohé výzvy:

• prijímať s ľahkosťou a väčším nadhľadom (= nezaujate, objektívne) zmeny v univerzitnom prostredí; 
• akceptovať odmietavý prístup niektorých študentov k učeniu sa jazyka;
• dokončiť výslovnostný kurz slovenčiny pre členov klubu Jazykové fitko, ktorý bol prvý a jediný kurz svojho druhu (aj keď sa už niektoré jazykové školy mojou myšlienkou inšpirovali a prichádzajú s vlastnými výslovnostnými kurzami); 
• otvoriť pravopisný kurz slovenčiny pre členov klubu (som zvedavá, ktorá lektorka alebo jazyková škola ma začne kopírovať aj v tomto);
• podieľať sa na vydaní svojej knihy zábavných cvičení zo slovenčiny pre cudzincov.

Do roku 2026 vstupujem s tým, že som prehodnotila svoj pracovný Pegasov štvorec. Na druhom mieste už nemám YouTube kanál, ale blog na svojom webe. Hoci som v novembri vstúpila do drahého amerického programu Part-Time YouTuber Academy, na začiatku roka som sa stala členkou ešte drahšieho nemeckého programu The Content Society (Blog like nobody’s reading). Som rada, že som našla odvahu investovať ďalšie financie (= peniaze) do svojho sebarozvoja (= vzdelávanie, rast samého seba). A ako bonus trénujem dennodenne (= každý deň) popri bulharčine, aj angličtinu a nemčinu. Čo viac si môžem priať?

Predsa len jedno prianie by som mala. Chcela by som, aby sa mi podarilo nechať jasno svietiť obidve hviezdy. Chcem myslieť odvážnejšie a veriť si, že:

• sa mi podarí napísať 52 Slovakletterov (každú nedeľu počas celého roka).
• v rámci The Content Society napíšem 25 blogových článkov;
• v rámci Part-Time YouTuber Academy pripravím aspoň 20 videí.

Už teraz viem, že to nebude ľahká cesta, resp. bezproblémový let ku hviezdam. No nechcem, aby ma ovládol strach a riadil moje rozhodnutia. Veľkú odvahu som potrebovala aj na to, aby som sa menej venovala tvorbe obsahu na sociálne siete (Facebook a Instagram).

Už dlhodobo pociťujem, že sociálne siete nie sú mojou prioritou. Čím som staršia, preferujem trvalejšie hodnoty. Odzrkadľuje to aj môj prístup k výučbe slovenčiny – záleží mi na každom jednom študentovi a chcem mu dať maximum. A práve preto plánujem viac tvoriť na blog a YouTube, kde nie sú príspevky a videá povrchné. Ani nezmiznú v priebehu niekoľkých minút v záplave (= vo veľkom množstve) iných a často nehodnotných príspevkov. Jednoducho povedané, sociálne siete nie sú podľa mňa vhodný nástroj na učenie sa cudzieho jazyka. A preto ich plánujem využívať iba ako informačný kanál pre svojich sledujúcich.

Je mi jasné, že marketingový svet žije sociálnymi sieťami. Chcem však aj napriek tomu veriť, že:

• správni študenti si ma nájdu a ocenia čas aj energiu, ktoré venujem tvorbe hodnotného obsahu na blog, YouTube alebo do svojich kurzov;
• budem mať odvahu nestresovať sa kvôli konkurencii, ktorá je aktívna iba na sociálnych sieťach. 

Slnko: rodina ako moja najjasnejšia hviezda na oblohe

Slnko je najbližšia a najjasnejšia hviezda našej slnečnej sústavy. Dokonca je jedinou hviezdou tejto planetárnej sústavy. Centrom môjho vesmíru zostáva rodina, s ktorou aktuálne zažívam neľahké časy.

Sú to časy odlúčenia. Kvôli pracovným povinnostiam nežijeme s manželom už niekoľko mesiacov v jednej krajine. Spolu s deťmi žijem v zahraničí a som odkázaná iba sama na seba. Zostáva mi len dúfať, že táto nepriaznivá konštelácia hviezd (= nepríjemná situácia) sa v priebehu roka 2026 pozitívne zmení.

Mám odvahu veriť, že:

• aj napriek náročnej životnej situácii budeme ako rodina tráviť spolu čo najviac času;
• spoločne strávený čas nepremárnime, ale si ho plnohodnotne užijeme;
• zažijeme mnoho nečakaných dobrodružstiev a neopakovateľných zážitkov;
• záverečné skúšky staršieho syna v bulharskej škole a jeho rozdielové skúšky na slovenskej škole zvládnem bez veľkých stresov;
• prežijem ukončenie prvého ročníka mladšieho syna bez psychickej ujmy;
• si nájdeme spôsob a tempo, akými sa budeme učiť aj počas leta;
• v lete oslávime okrúhle výročie príbuzných v kruhu celej rodiny;
• Vianoce 2026 budeme oslavovať pri mori s rodičmi (aj napriek ich vysokému veku a nepriaznivému zdravotnému stavu).

Polárka: ukazovateľ správneho smeru

Presne na opačnej strane oproti Pegasovmu štvorcu sa nachádza jedna z najjasnejších hviezd nočnej oblohy, a to Polárka (nazývaná aj Severka). Hviezda, ktorá slúži ako orientačný bod a ukazuje vždy na sever.

Hoci na lekciách slovenčiny som samý úsmev (= stále sa usmievam) a občas žartujem, považujem sa za vážneho človeka. Všetko beriem smrteľne vážne (= príliš vážne), z čoho potom vzniká môj stres. Želám si, aby som v sebe tento rok našla odvahu:

• nebyť vo všetkom perfektná;
• čítať knihy nielen pred spaním;
• byť sama sebou za každých okolností;
• nebyť na seba taká prísna a mať sa viac rada;
• brať život s väčším nadhľadom a ľahkosťou;
• udržať si rovnováhu medzi prácou a osobným životom;
• menej sa stresovať kvôli veciam, ktoré neovplyvním;
• nestrácať čas s ľuďmi, ktorí za to nestoja;
• chodiť do fitnescentra a cítiť sa tam dobre;
• iba sa pousmiať nad tým, keď ma bude konkurencia znovu kopírovať.

Ako napísal W. Shakespeare: “Som nemenný ako severná hviezda.” Želám si, aby mi moja Polárka neustále pripomínala správny smer, ktorým chcem v roku 2026 letieť až ku hviezdam.

2. Chcete byť pritom, ako naplním svoje motto v roku 2026?

Rok 2026 je podľa čínskeho kalendára rokom Ohnivého koňa. Kôň je symbolom slobody, odvahy, rýchlosti a dynamiky.

Je jasné, že tento rok ma opäť prinúti vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Verím, že budem mať dostatok odvahy, aby som sa posúvala vpred. Nesmiem podceňovať plánovanie a musím si dávať pozor na stres a prepracovanie (= unaviť sa prácou, vyčerpať sa). A hlavne viac dôverovať sebe. Tri, dva, jeden, štart… Letíme ku hviezdam.

Máte už svoje motto na rok 2026? Napíšte mi o ňom v komentári pod týmto článkom. Rada vás podporím.

Chcete aj vy v tomto roku v rámci slovenčiny letieť ku hviezdam?

• Sledujte ma na YouTube.
• Alebo ešte lepšie, prihláste sa na odber môjho Slovaklettera. Je to porcia slovenčiny do vašej e-mailovej schránky každý týždeň. Zdieľam tam množstvo obsahu a myšlienok, ktoré nikde inde nenájdete.

The post Moje motto na rok 2026: Letíme ku hviezdam appeared first on Učíme (sa) slovenčinu.