Hromnice: tradičný slovenský sviatok

Hromnice (alebo aj Obetovanie Pána) oslavujeme na Slovensku 2. februára. Tento sviatok má veľký význam nielen pre kresťanov (= ľudia, ktorí veria v Boha), ale aj pre bežných ľudí. Hlavne v minulosti sa spájal s dôležitými predpoveďami počasia. V tomto blogovom článku sa dozviete:

• čo sú hromničky a ako si ich vyrobiť,
• čo má tento sviatok spoločné s medveďmi,
• aké ďalšie slovenské ľudové zvyky a tradície sú typické na Hromnice.

Ste cudzinci a chcete sa o tomto slovenskom sviatku dozvedieť viac? Potom si ho prečítajte. Je vhodný už pre začiatočníkov (A2/B1), ktorí sa učia po slovensky. Ak však (= ale) máte radšej formát videa, pozrite si toto 4-minútové video so slovenskými titulkami.

1. Čo sú Hromnice?

Hromnice sú cirkevný sviatok, ktorý má oficiálny názov Obetovanie Pána. Slávia sa na 40. deň po narodení Ježiša Krista. Tento deň je spojený s príbehom, kedy Jozef s Máriou priniesli Ježiša do chrámu v Jeruzaleme. Na Slovensku má tento sviatok aj ľudový názov – Hromnice.

Podobný sviatok existuje aj v iných krajinách, napríklad Candlemas v anglicky hovoriacich krajinách.

2. Hromničné sviečky

Katolícki veriaci nosia v tento deň do chrámu sviečky, ktoré kňazi posväcujú. Takéto posvätené sviečky sa volajú hromničné sviečky alebo aj hromničky.

V minulosti plnili hromničky ochrannú funkciu. Ľudia verili, že ich ochránia pred hromom (= silný zvuk počas búrky) a bleskom (= svetelný úkaz počas búrky). Keď boli búrky, zapálili hromničnú sviečku a modlili sa, aby do ich domu neudrel blesk a nezničil im príbytok (= dom), majetok alebo statok. V minulosti totiž neexistovali bleskozvody (= zariadenia na budovách, ktoré zneškodňujú blesky).

Hromničky sa ešte aj v súčasnosti používajú pri pohrebných obradoch (= rituály), čiže vtedy, keď ľudia umrú a príbuzní sa s nimi naposledy rozlúčia. Traduje sa, že vďaka tejto sviečke by mali zosnulí (= mŕtvi) odísť z pozemského sveta pokojnejšie.

Pred niekoľkými rokmi som počula, že aj v súčasnosti si ľudia vyrábajú hromničné sviečky. Táto myšlienka (= idea, nápad) ma zaujala, a preto som ju zaviedla ako tradíciu (= začali sme túto tradíciu dodržiavať) aj do našej rodiny. Už niekoľko rokov si na Hromnice vyrobí každý člen rodiny hromničnú sviečku. Je to príjemná rodinná aktivita, ktorou trávime čas plnohodnotne. Navyše, pre deti je to veľká zábava, na konci ktorej vidia výsledok svojho úsilia (= snaha, práca). Počas roka si hromničky zapaľujeme, keď sa necítime dobre. Mám radosť, že dodržiavame túto slovenskú tradíciu v novom šate (= moderným spôsobom).

Zaujíma vás, ako si na Hromnice u nás doma vyrábame sviečky? Pozrite si náš rodinný vlog s jednoduchým návodom (= inštrukcie) na prípravu hromničiek.

3. Ľudové zvyky a tradície na Hromnice

Pre tento sviatočný deň boli typické rôzne ľudové zvyky a tradície. Mnohé z nich sa týkali zákazov (= súviseli s tým, čo nebolo dovolené). Ľudia nesmeli:

• pracovať v lese a rúbať stromy,
• prať bielizeň v potoku,
• šiť ani opravovať oblečenie.

Ďalším zaujímavým zvykom na Hromnice bolo, že gazdiné varili dlhé cestoviny. Verili, že počas roka narastú v záhrade alebo na poli vysoké rastliny. Išlo napríklad o konope alebo ľan, ktoré boli v minulosti veľmi dôležité. Používali sa na výrobu lán, sietí alebo látok, z ktorých sa šilo oblečenie, posteľná bielizeň a iné spotrebné veci do domácnosti.

Aj keď sa v súčasnosti mnohé zo spomenutých tradičných zvykov už nepraktizujú takým spôsobom ako v minulosti, Hromnice sú stále dôležitou súčasťou slovenskej kultúry.

4. Hromnice a príroda

„Hromnice – zimy polovice.” V minulosti sa Hromnice považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou. Na Slovensku často hovoríme, že práve v tento deň sa medvede prevracajú na druhý bok (= jedna strana tela) počas svojho zimného spánku. V USA a Kanade sa spomína v podobnom kontexte svišť, v Nemecku a Holandsku zasa jazvec a v Maďarsku podobne ako na Slovensku medveď.

Hromnice znamenali aj dôležitý deň pri predpovediach počasia a úrody (= všetko, čo sa vypestovalo v záhrade alebo na poli). Najznámejšia je charakteristika: „Na Hromnice o hodinu více” (vo význame: Na Hromnice je o hodinu viac). Už naši predkovia mali výborné pozorovacie schopnosti a zistili, že na Hromnice sa deň predlžuje. Ak sa na to pozrieme z odborného hľadiska, je to naozaj tak. Dnešný deň (2. február) je presne o hodinu dlhší v porovnaní s vianočnými dňami.

V tejto súvislosti sa často hovorilo aj o tom, že „Bača vidí radšej na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli”. Aký to má význam? Ak bolo na Hromnice príliš teplo, signalizovalo to dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. A práve naopak, čím bola na Hromnice väčšia zima, o to bola lepšia úroda a teplejšie leto.

Oslavujú sa Hromnice aj vo vašej krajine? Čo je pre ne typické? Budem sa tešiť na vaše komentára pod týmto blogovým článkom.

TIP: Chcete sa otestovať, ako dobre poznáte slovenský sviatok zvaný Hromnice? V tomto interaktívnom kvíze si precvičíte počúvanie s porozumením a slovíčka.