
Po viac ako 20 rokoch som sa rozhodla vstúpiť do fitnescentra. Nebolo to však rozhodnutie, ktoré prišlo zo dňa na deň (= hneď, okamžite, veľmi rýchlo). Okolo tohto fitnescentra som pravidelne chodila takmer tri roky. Keď som vošla do sály, mala som sto chutí otočiť sa a odísť domov (= veľmi som chcela ísť preč, lebo som sa necítila dobre). No vďaka svojmu manželovi som sa prekonala a vystúpila som zo svojej komfortnej zóny.
Možno sa pýtate, čo to má spoločné s učením sa slovenčiny ako cudzieho jazyka? Viac, ako si myslíte.
V tomto článku sa dozviete, prečo:
- je dôležité vystúpiť z komfortnej zóny,
- je motivácia veľmi často preceňovaná,
- pri učení slovenčiny potrebujete podporu a spätnú väzbu,
- sú pravidelnosť a malé kroky dôležitejšie ako dokonalý plán.
Vysvetlím vám to na príklade svojej nedávnej skúsenosti z fitnescentra. Možno zistíte, že jazykový tréning má so silovým tréningom veľa spoločného. A možno si zároveň uvedomíte, že nemusíte čakať na dokonalý moment. Niekedy stačí iba urobiť prvý krok. A možno práve tento článok bude váš prvý malý krok k odvážnejšej slovenčine.
Cvičiť slovenčinu nie je ťažké. Najťažšie je začať, prekonať strach a potom pravidelne pokračovať.
Obsah článku:
- Prečo je pri slovenčine dôležité vystúpiť z komfortnej zóny?
- Prečo pri učení sa slovenčiny motivácia často nestačí?
- Prečo pri učení sa slovenčiny potrebujete podporu a spätnú väzbu?
- Prečo sú pravidelnosť a malé kroky dôležitejšie ako dokonalý plán?
- V čom je jazykový tréning jednoduchší ako silový tréning?
- Čo si môžete odniesť z môjho príbehu?
1. Prečo je pri slovenčine dôležité vystúpiť z komfortnej zóny?
Do fitka, teda do fitnescentra, som viac ako 20 rokov nemala potrebu a hlavne odvahu vstúpiť. Posledné dva roky sa však venujem silovému tréningu doma, a preto bol najvyšší čas posunúť sa vpred.
Už takmer tri roky som pravidelne chodila okolo jedného fitka a plánovala som, že tam nabudúce pôjdem. Ale nestalo sa tak, pretože vždy som si našla nejaký dôvod, prečo tam neísť. V skutočnosti som sa necítila byť pripravená. A úprimne priznávam, že som mala obrovský strach, že budem všetkým na smiech (= že sa mi budú ostatní smiať).
A presne toto často robia aj cudzinci, ktorí sa učia slovenčinu. Chcú hovoriť po slovensky, ale čakajú na to, kým:
- budú vedieť viac slovíčok,
- budú lepšie ovládať gramatiku,
- budú mať lepšiu výslovnosť,
- sa prestanú báť robiť chyby.
Lenže problém je v tom, že tento dokonalý moment často nepríde. Je to akýsi mýtus, v ktorý veríme. Nečakajte na zázrak, buďte strojcami svojho šťastia (= zaslúžte sa sami o svoje šťastie). Ak chcete začať hovoriť po slovensky, musíte urobiť prvý krok. A to aj vtedy, ak sa necítite dostatočne pripravení, alebo ak sa bojíte, že urobíte chyby.
Viete, čo mi prebehlo hlavou, keď som vstúpila do sály, kde už nejakí ľudia cvičili? „Ó môj bože, čo tu vlastne robím?! Chcem ísť preč.” Zamrzla som a chcela som si dať uterák na hlavu. Malé deti to často robia a myslia si, že ich tak nikto nevidí. Aj ja som v tom momente chcela byť neviditeľná.


Lenže potom som si uvedomila, že vo fitku obyčajne nikto nezačína cvičiť perfektnou technikou. A tiež to, že nikto nedvíha hneď prvý deň 100 kg závažia. Prijala som fakt, že bude na mne vidieť to, že som začiatočníčka. A čo? Veď každý nejako začínal.
No a pri učení sa slovenčiny je to podobné. Nikto nezačína gramaticky perfektnými vetami, v ktorých používa slovenské idiómy. Všetci začínajú hovoriť najprv jednoduchými vetami, ale každý jeden malý krok vpred je výstupom z komfortnej zóny. Uznávam, nie je to v prvej chvíli príjemné, ale s odstupom času to stojí za to (= má to svoj zmysel).
2. Prečo pri učení sa slovenčiny motivácia často nestačí?
Veľa ľudí čaká na motiváciu a hovorí si:
- „Keď budem mať motiváciu, začnem zdravšie jesť.“
- „Keď budem mať motiváciu, začnem chodiť do fitka.“
- „Keď budem mať motiváciu, začnem sa učiť po slovensky.“
Lenže motivácia je veľmi nestabilná a preceňovaná. Jeden deň ju máte, druhý deň ju už nemáte. Niekedy sa zobudíte plní energie a máte chuť pracovať na svojich cieľoch. Inokedy sa vám nechce vôbec nič.
Keď som prvýkrát vošla do fitnescentra, necítila som veľkú motiváciu. Skôr som cítila neistotu. Mala som chuť odísť, ale ako už viete, zostala som. A práve v tom je dôležitý rozdiel.
Na začiatku často nepotrebujete veľkú motiváciu. Niekedy stačí iba rozhodnutie, že urobíte prvý krok. Pri učení sa slovenčiny je to podobné. Nemusíte mať každý deň chuť učiť sa hodinu. Nemusíte byť stále nadšení. Nemusíte každý deň cítiť, že slovenčina je váš najväčší životný cieľ. Stačí, ak budete robiť malé kroky, ale pravidelne.
Desať minút denne môže byť lepších ako päť hodín raz za mesiac. Jedna krátka odpoveď po slovensky môže byť lepšia ako dlhé rozmýšľanie o tom, že raz začnete hovoriť. Jedno malé cvičenie môže byť lepšie ako čakanie na dokonalý študijný plán.
Pri jazykovom tréningu nevyhráva ten, kto má najväčšiu motiváciu, ale ten, kto sa k slovenčine pravidelne vracia. Motivácia je dobrá, ale pravidelnosť je dôležitejšia.

3. Prečo pri učení sa slovenčiny potrebujete podporu a spätnú väzbu?
Do fitka som išla iba vďaka svojmu manželovi. Sama by som možno ešte dlho chodila iba okolo a hovorila si: „Raz tam pôjdem.“
Podpora je veľmi dôležitá. Niekedy nepotrebujeme, aby niekto urobil veci za nás. Ale potrebujeme, aby:
- bol pri nás a cítili sme sa istejšie,
- nás povzbudil v ťažkých chvíľach,
- nám ukázal, že prvý krok nemusí byť taký strašný, ako si myslíme.
Aj pri učení sa slovenčiny ako cudzieho jazyka je podpora veľmi dôležitá. Samozrejme, môžete sa učiť sami. Môžete pozerať videá, robiť rôzne cvičenia, čítať zaujímavé články po slovensky alebo používať moderné aplikácie. To všetko vám môže pomôcť.
Ale ak chcete naozaj hovoriť po slovensky, potrebujete aj kontakt s jazykom v reálnych situáciách. Potrebujete niekoho, kto:
- vás bude trpezlivo počúvať;
- vás opraví, aby ste vedeli, kde robíte chyby;
- vám povie: „Toto bolo dobré, ale môžeš to povedať aj prirodzenejšie.“
Preto je spätná väzba taká dôležitá. Bez spätnej väzby môžete dlho opakovať tie isté chyby a ani o tom nemusíte vedieť. Rovnako ako vo fitnescentre môžete robiť cvik nesprávne a myslieť si, že cvičíte dobre. Konečne som pochopila, prečo je tam tak veľa zrkadiel. 😅
A ak sme pri slovenčine, neznamená to, že niekto musí opravovať každé vaše slovo. To by bolo stresujúce, ale dobrá spätná väzba vám pomáha rásť. Ukáže vám:
- čo už viete,
- čo treba ešte trénovať,
- ako nestratiť odvahu.
Práve preto je pre mňa v online klube slovenčiny Jazykové fitko dôležité, aby študenti netrénovali slovenčinu sami, ale pravidelne, s podporou a so spätnou väzbou.


4. Prečo sú pravidelnosť a malé kroky dôležitejšie ako dokonalý plán?
Keď som si kúpila permanentku do fitka (= vstupenku, vďaka ktorej chodím pravidelne do fitnescentra), neznamenalo to, že sa zo mňa zo dňa na deň stal človek, ktorý:
- perfektne cvičí,
- vie používať všetky stroje,
- má hneď silu, kondíciu a dokonalý tréningový plán.
Znamenalo to iba jedno: začala som. A čo je dôležitejšie, že som sa tam potom znova vrátila. Neskončilo sa to po prvej návšteve. Pri učení sa slovenčiny je to podobné. Jedna lekcia z vás neurobí človeka, ktorý začne plynule hovoriť po slovensky. Jedna lekcia, jedno video, ani jedno cvičenie toho veľa samy osebe nezmenia.
Ale ak sa k slovenčine vraciate pravidelne, začnú sa diať malé zmeny. Postupne budete rozumieť slovám, ktoré ste predtým nepoznali. Zrazu budete odpovedať na otázky rýchlejšie a plynulejšie. Spomeniete si pritom na správnu koncovku. A nakoniec sa budete menej báť a stresovať, keď budete hovoriť po slovensky (aj keď možno s chybami). To sú malé kroky, ktoré prinášajú postupné výsledky, ktoré vedú k veľkému pokroku.
Väčšina cudzincov si myslí, že musí mať dokonalý plán. Ale dôležitejšie je vytvoriť si reálny jazykový plán, napríklad:
- v pondelok si zopakujete slovíčka,
- v utorok si pozriete krátke video,
- v stredu napíšete tri vety,
- vo štvrtok si prečítate krátky text,
- v piatok si urobíte gramatické cvičenie.
Uznávam, takýto plán nie je dokonalý, ale je reálny. A reálny plán je často lepší ako dokonalý plán, ktorý nikdy nezačnete používať.
Svojim študentom sa snažím vysvetliť, že slovenčina má byť súčasťou ich života ako umývanie zubov. Viem, že to nechcete počuť, ale učenie sa cudzích jazykov nie je šprint, je to celoživotný maratón. A platí to aj pre slovenčinu.

5. V čom je jazykový tréning jednoduchší ako silový tréning?
Silový tréning a jazykový tréning majú veľa spoločného. V oboch prípadoch potrebujete najprv začať, vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, potom pravidelne trénovať a nevzdať sa po prvom neúspechu. Ale nie sú úplne rovnaké.
Pri silovom tréningu musíte fyzicky prísť na konkrétne miesto, čiže do fitka. Potrebujete oblečenie, energiu a často aj viac času a odvahy, najmä ak ste tam dlho neboli. Slovenčinu môžete trénovať aj doma, v autobuse, na prechádzke, pri káve alebo počas prestávky v práci.
Tým nechcem povedať, že slovenčina je vždy ľahká. Slovenčina má pády, koncovky, miestami špecifickú výslovnosť, vid slovies a veľa malých detailov. Ale na jazykový tréning nemusíte potrebovať hodinové cvičenie niekoľkokrát do týždňa. Niekedy stačí pár minút denne.
Pri jazykovom tréningu sa nezapotíte tak veľmi ako pri silovom tréningu. A navyše, nemusíte sa po ňom hneď osprchovať. Nebudete spotení, zničení, ani unavení celý deň. A na druhý deň pravdepodobne nebudete mať svalovicu (= bolesť svalov po tréningu), s výnimkou môjho výslovnostného tréningu. 😅
Pri silovom tréningu posilňujete svaly. Pri jazykovom tréningu posilňujete svoju slovnú zásobu, gramatiku, výslovnosť, počúvanie, čítanie, písanie a najmä odvahu hovoriť. A odvaha hovoriť po slovensky rastie rovnako ako svaly: pomaly a vďaka pravidelným tréningom.

Trénujte slovenčinu pravidelne v klube Jazykové fitko
Ako som písala v článku, pri slovenčine nepotrebujete dokonalý plán. Potrebujete začať, pokračovať a mať pri sebe podporu.
Práve preto som vytvorila Jazykové fitko – online priestor, kde môžete cvičiť slovenčinu pravidelne, prakticky a bez stresu.
V klube sa venujeme slovnej zásobe, gramatike, výslovnosti, počúvaniu, písaniu aj konverzácii. Dostanete pravidelnú podporu, spätnú väzbu do 24 hodín a jednoduchý systém, vďaka ktorému sa k slovenčine budete pravidelne vracať.
👉 Pridajte sa do klubu Jazykové fitko a urobte svoj ďalší malý krok v slovenčine.
6. Čo si môžete odniesť z môjho príbehu?
Možno aj vy už dlho „chodíte okolo“ slovenčiny podobne, ako som ja chodila okolo fitka. A myslíte si:
- „Začnem hovoriť po slovensky, keď budem vedieť viac.“
- „Pôjdem na konverzáciu, keď budem pripravený/-á.“
- „Napíšem niečo po slovensky, keď budem robiť menej chýb.“
- „Najprv sa musím naučiť celú gramatiku.“
Ale možno nepotrebujete čakať na dokonalý moment, ani na perfektnú slovenčinu, ani na veľkú motiváciu. Možno potrebujete iba urobiť prvý odvážny krok:
- Povedať jednu vetu po slovensky.
- Napísať krátky komentár.
- Odpovedať na jednu otázku.
- Prísť na jednu konverzačnú lekciu.
- Požiadať o spätnú väzbu.
- Pokračovať aj vtedy, keď nemáte motiváciu.
Pretože slovenčina nie je súťaž v dokonalosti. Slovenčina je tréning. Cvičenie robí majstra, ale najlepšie funguje vtedy, keď viete, čo trénujete.

A čo vy? Máte aj vy nejakú situáciu, keď ste museli vystúpiť zo svojej komfortnej zóny? Napíšte mi do komentára, čo bolo pre vás ťažké na začiatku učenia sa slovenčiny. Báli ste sa hovoriť? Robiť chyby? Alebo ste mali problém s pravidelným učením?
Veľmi rada si prečítam vaše odpovede. Nikdy neviete – možno váš príbeh pomôže inému cudzincovi, ktorý sa tiež bojí urobiť prvý krok.



14 Odpovedí
Ahoj Lenka.
Nemám veľa času na slovenčinu, ale snažím sa naštudovať aspoň pár úryvkov z tvojich slovenských listov. Niekedy si vypočujem len nejaké podcasty. Nemám veľa príležitostí rozprávať sa so Slovákmi, ale nebojím sa hovoriť, aj keď s mnohými chybami. Slováci sú teprzliví a myslím si, že si vážia, že sa snažíme hovoriť ich jazykom.
Prajem Ti peknú nedeľu 😄
Ahoj, Teodora.
Pravidelné cvičenie robí majstra. Držím ti palce vo všetkých jazykových aktivitách. 🍀
Nemám rada silový tréning, ale vážim si tento článok. Radšej by som cvičila v každodennom živote, ale každý deň niečo robiť kvôli úspechu. Napríklad, hoci je už teplo a kopec je vysoký, vezmem deti do školy na bicykli. Sú dni, keď kopec vyzera vyšší ako predtým, a dni, keď cítim, že moje nohy sú silnejšie ako nohy Petra Sagana. Aj slovenčina je to tak. Sú dni, keď mám sebadôveru v slovenčine, a dni, keď mám pocit, že mi nikto nerozumie. Ale musím pokračovať.
Ahoj, Kara.
Chápem. Je skvelé, že zaraďuješ pohyb do svojho bežného života. To robím aj ja, ale po 40-tke je silový tréning potrebný zo zdravotných dôvodov. Trénujem, hoci to nie je môj obľúbený šport. Ale čo nie je, môže byť. Dávam tomu šancu. 🥳
A presne tak je to aj so slovenčinou. Môžeš počúvať podcasty alebo čítať knihy po slovensky, ale silový tréning je ako vedomé cvičenie konkrétnych oblastí slovenčiny. A presne to v klube Jazykové fitko robíš. 😊 Takže sa o tvoj progres vôbec nebojím. Aj v živote, aj v slovenčine sú lepšie aj horšie dni. No nič nie je stratené. Si na správnej ceste. 🍀
PS: Pobavila si ma prirovnaním svojich nôh k nohám ikonického slovenského cyklistu Petra Sagana. Bravó!
Ahoj, Lenka! Ďakujem za to, že zdieľaš svoje situácie a ukazuješ, že niekedy je ťažké začať robiť to, z čoho máš stres. Niekedy sa stáva, že som spotená a búha mi srdce ak hovorím po slovensky. Ale priznám sa, nie je to už tak často.
Ahoj, Svitlana.
Snažím sa vám naozaj ukázať, že každý má stres z nových vecí, aj ja ako lektorka – možno v iných oblastiach, ale mám. Výstup z komfortnej zóny je vždy bolestivý, ale potrebný, aby sme mohli rásť. A úplne rozumiem, že ti občas búši srdce a potíš sa, keď máš hovoriť po slovensky. Je to normálne. A každý, kto sa niekedy učil cudzí jazyk a používal ho, to pochopí tiež. Pre mňa si hrdinka! 🦸♀️
Paráda! To je nádherne, že posilňuješ spolu so svojím manželom 🤩 Každý deň v slovenčine je cestou z komfortnej zóny pre mňa. Aspoň môžem cvičiť spolu aj ja s inými členmi jazykového klubu 🙂
Ahoj, Adrian.
Oceňujem, že aj napriek každodennému výstupu z komfortnej zóny si to so slovenčinou nevzdal. Je skvelé vedieť, že si taký zanietený. Držím palce aj naďalej. 🍀 A teším sa, že ťa v klube máme.
Ďakujem pekne, Lenka 🙂 Cením si, že si našou zanietenou sprievodkyňou cestou z komfortnej zóny 🤩
Ďakujem, Adrian.
Snažím sa žiť tým, čo vám v klube hovorím.
Ahoj, Lenka. Toto je taký motivujúci článok. Malá som veľký strach a stres pred každou konverzáciou. Aj doteraz niekedy mám strach najmä v porovnaní s niektorými členmi klubu. Ale už sa cítim sebavedomejší. Každý deň venujem čas slovenčine, niekedy 15 minut,niekedy aj hodinu. A ja mám svalovicu,len mozgu 🤯. Niekedy zdá sa mi, že nemám pokrok v slovenčine. Ale už častejšie mám radosť z toho, že viac a viac rozumiem ,môžem vyjadriť svoji myšlienky, čítať knihy, sledovať filmy v slovenčine. A to všetko kvôli tebe, tvojej motivácii. Ďakujem ❤️.
Milá Natalia,
ďakujem za tvoj úprimný komentár. Je úplne normálne, že občas máme pocit, že nevidíme ovocie nášho snaženia. Ale často dostaneme ocenenie od iných ľudí, ktorí vidia náš pokrok. Tebe sa v klube darí výborne. Mám radosť, že si užívaš svoju cestu za lepšou slovenčinou. Aj to je veľmi dôležité. Nikto nehovorí, že táto cesta bude jednoduchá, ale určite bude zaujímavá. A ja som rada, že na nej môžem byť s tebou a tešiť sa z tvojho pokroku. Si super! Len tak ďalej…, pretože cvičenie robí masjtra. 🍀
Držím ti palce za pravidelné cvičenie vo fitku! Teším sa, že nie iba my musíme vystupovať z našej komfortnéj zóny… V minulosti nemal som to vôbec rad, teraz mám taký pocit, že keď nevystúpim, tak neurobím krok vopred. Mal som strach, že ľudia sa budú smiať, teraz vôbec to neriešim a idem do toho. Teší ma to, že našiel som fitko v Bratislave a chodím tam trénovať dvojnásobne: svaly a jazyk 💪😝.
Ahoj, Maciek.
Prvotné výstupy z komfortnej zóny sú vždy nepríjemné a bolestivé hlavne pre naše ego. Ale keď s tým raz začneš, tak nebudeš vedieť prestať. Mám podobnú skúsenosť. Teším sa, že vidím u teba progres v tejto oblasti. Spomínam si, ako si zdieľal v klube, že si dávnejšie dal na moju radu a oslovil si neznámeho pána v parku v Bratislave. A dopadlo to výborne. Niekedy stačí iba prvotný impulz a rozbehne sa to samo. Veľa zdaru na bratislavských tréningoch a aj v našom klube. 💪