Leto je v plnom prúde a na mojej pracovnej rutine je to poznať. Ak sa to vôbec rutinou dá nazvať. Hoci mám na univerzite dovolenku, ako online lektorka slovenčiny počas leta úplne neoddychujem. Pracujem však vo voľnejšom režime a občas strácam pojem o čase (= neviem, aký je deň).
A presne to sa stalo 12. júla. Zabudla som na môj tradičný osobný príspevok, v ktorom zaznamenávam 12. deň v mesiaci prostredníctvom 12 fotiek. Ale ako sa hovorí: Radšej neskoro ako nikdy.
A keďže tento deň mi priniesol aj jednu poriadnu jazykovú facku (= nepríjemnú, ale užitočnú skúsenosť s cudzím jazykom), rozhodla som sa o ňu s vami predsa len podeliť.
„Čo sa stane, keď v cudzom jazyku nesprávne prečítate slovo? Jedno jediné písmeno môže úplne zmeniť význam slova a dokonca aj miesto, kam sa dostanete.“
Kým deti spia, pečiem bábovku s čučoriedkami. Večer totiž očakávame návštevu a ako správna slovenská hostiteľka sa na ňu pripravujem už od rána. A všimnite si, že mi nechýbajú papuče ani počas leta. Tento slovenský fenomén v sebe nezapriem ani po viac ako 10 rokoch života v zahraničí.
Keď je hotová nielen bábovka, ale aj nákupný zoznam, idem s deťmi na nákup potravín. Cestou na parkovisko nás však prekvapí suchozemská korytnačka.
Po návrate z nákupu sa púšťam do upratovania (= začínam upratovať). Byt síce nie je špinavý, ale pred príchodom návštevy sa musí lesknúť čistotou (= byť dokonale čistý).
O niekoľko hodín sa už s deťmi ocitám (= nachádzam sa) na letisku. Ideme vyzdvihnúť manžela, ktorý za nami priletel do Bulharska.
Po ceste na letisko som videla billboard s reklamou na „автомузей“. Aspoň som si to myslela. V preklade do slovenčiny je to automobilové múzeum. V navigácii sme však žiadne také múzeum nevedeli nájsť.
A tak sme sa začali orientovať podľa značiek popri ceste. Tie nás však priviedli späť na letisko. Hovorím si, že to nedáva zmysel. Prečo by bolo automobilové múzeum práve na letisku?
Dokonca som sa na to opýtala policajta, ktorý stál pri vstupe. Ten ma veľmi slušne opravil, že pravdepodobne hľadám „авиомузей“, teda letecké múzeum.
A vtedy mi to celé docvaklo (= zrazu som to pochopila). Nápis na billboarde som jednoducho prečítala nesprávne. Rozdiel bol iba v jednom jedinom písmene („автомузей“ verzus „авиомузей“) a namiesto automobilového múzea sme sa ocitli v leteckom múzeu. Najradšej by som sa od hanby prepadla pod zem (= veľmi som sa hanbila a chcela som zmiznúť).
Ale aj napriek náhlej zmene cieľa to nakoniec vôbec nebolo zlé. Hoci som urobila školácku chybu (= základnú chybu), čas v múzeu sme si všetci užili.
A možno je to aj celkom dobrá lekcia pri učení sa cudzieho jazyka. Chyba vás niekedy môže zaviesť úplne inam. A možno práve vďaka nej zažijete niečo, čo by ste inak nezažili.
Z pilotnej kabíny odchádzam priamo do kuchyne. Dokončujem večeru, rýchlo sa prezlečiem a môžeme privítať našu návštevu.
Chcete vedieť, ako sa pripraviť na návštevu slovenskej rodiny a čo od vás môžu slovenskí hostitelia očakávať? Prečítajte si môj článok s praktickými radami pre cudzincov.
A teraz som zvedavá na vás: Akú jazykovú facku ste v poslednom čase dostali vy? Skúste mi o nej napísať po slovensky do komentára pod tento blogový článok. Budem sa tešiť na vaše odpovede.
Ak máte radi reálnu slovenčinu z každodenného života, poteší vás aj môj pravidelný newsletter. Prihláste sa na odber Slovaklettera, ktorý je úplne zadarmo.
Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.
Slovakletter si prečítate do 5 minút. Je bez zbytočného balastu. Jednoducho váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.
14 Odpovedí
Chápem ten pocit veľmi dobre! Pred 3 alebo 4 rokmi som zapracovala projekt, čo sa týka studňovej vody. V okolí mesta, v ktorom bývaju ľudia, ktorí zberiam vodu zo studne, aj tam bývaju mojí japonskí kamarati. No, chcela som ponúkať otestovať studničnú vodu na obsah arzénu a dusičnanov úplne zadarmo podľa mojho projektu. Vravela som veľa o tom, ako dôležitá je čistá voda ale hovorila som, nie slovo studňa (idó いどう) ale niť (ito いと). A dlhý čas moji kamarati mi ukazali len svoje zmätené tvari. Zrazu som si uvedomila, čo som vravela, aj ja som si myslela, že najradšej by som sa od hanby prepadla pod zem. Odvtedy som nevidela, prečo som urobila takú zakladnú chybu. Už veľa rokov som pochopila obidve slová. Možno môj jazyk bol lenivý. Len si predstavím čo sa stalo v mozgoch kamaratov, ako otestuje niť za zdravie?
Aj mňe, nechýbajú papuče ani počas leta ale váse papuče sú roztomilšie ako moje sice sú z Japonska. Proste, som prekvapená ako podobné sú slovenské aj japonské zvyky doma aj na návštevu. Malé darčeky, perfektné upratovanie a papuče.
Ahoj, Kara.
Vďaka za zdieľanie tvojej osobnej skúsenosti s japončinou. Tieto jazykové omyly sú bežnou súčasťou učenia sa, musíme to prijať. Aspoň budeme mať úsmevné spomienky. Je naozaj zaujímavé, ako sú naše kultúry podobné. Ďakujem ti za tento vhľad.
Mám na túto tému vtipný príbeh …
Bol som na výlete v Košiciach a išiel som do pizzerie. V jedálnom lístku som si prečítal možnosti aké polevy sa môže pridať na pizzu. Jedna z nich bola „drvené paradajky“. Vtedy som slovo „drvené“ nepoznal takže som to prečítal ako „drevené paradajky“. Pomyslel som si, „Tie Slováci naozaj majú silný zuby ak jedia pizzu s drevenými paradajkami!“.
Dodnes som nikdy zabudol význam slova „drvené“ 🙂
Brian,
tvoj príbeh je milý. Občas si myslím, že takéto lekcie (alebo facky) musíme dostávať, aby sme si slovíčka zapamätali raz a navždy. A mali vtipné spomienky na život s cudzími jazykmi.
Inak, podobnú skúsenosť som mala len pár mesiacov po príchode do Bulharska. Nepoznala som ešte dobre azbuku a v reštaurácii som sa pýtala, čo za špecialitu je „zelena salama“, ale v skutočnosti to bola „zelena salata“ (m v azbuke je vlastne t), čiže zelený šalát. A čašník mi to nijako nevedel vysvetliť. Došlo mi to až o pár rokov neskôr. To bola facka ako hrom. 🤷♀️🤦♀️🤯
Skoro som si myslela to iste! Ja som to tiez citala ako „drevene,“ ale som predpokladala ze to znamenalo na stonke alebo vinici. No, teraz viem. Dakujem!
Eva, od každého sa môžeme niečo naučiť, však?
Milá Lenka,
nepamätám si situáciu celkom podobnú tej tvojej. Určite som už viackrát povedala niečo po poľsky namiesto po slovensky a možno som niekomu vyčarila úsmev na tvári. Osobne si musím dávať pozor, aby som si nepomýlila slová „miesto“ a „mesto“ alebo slová „divak“ a „diviak“.
Budúci týždeň idem do Sudetov. Možno sa počas mojich cest do Česka nestretnem so žiadnymi vtipnými situáciami.
S pozdravom
Teodora
Milá Teodora,
verím, že tvoj výlet dopadne na výbornú a vyhneš sa akýmkoľvek jazykovým fackám.
Držím palce. 🍀
Ďakujem za odpoveď.
Natáliia píše o rozdiele medzi slovami „chybat’“ a „hybat“. Neviem, ako sa vyslovujú „h“ a „ch“. Tvoje video o výslovnosti „v“ mi veľmi pomohlo s čítaním a počúvaním s porozumením. Mohla by si niekedy natočiť video o výslovnosti „h“ a „ch“? Neviem, aký je rozdiel vo výslovnosti slov „chory“ a „hory“.
Dúfam v takéto video.
Ahoj, Teodora.
Výslovnosti h a ch sa budem venovať na výslovnostných lekciách v rámci online klubu slovenčiny Jazykové fitko. Ak budeš mať chuť, môžeš sa v budúcnosti pridať.
Beriem si tento výraz
Najradšej by som sa od hanby prepadla pod zem (= veľmi som sa hanbila a chcela som zmiznúť).
Lebo aj ja som sa často chcela prepadnúť pod zem… s mojimi chybami v slovenčine. 🙂
Teším sa, Natalia. Je fajn, že si sa naučila tento idióm. Verím, že ho nebudeš musieť často používať.
Nedávno som v práci povedala chýbať namiesto hýbať. Viem, ako správne, ale povedala som zle. A to bola moja facka.
Ahoj, Natalia.
Chápem, že takéto veci sa stávajú aj napriek tomu, že o tom vieme. Taký je život s cudzími jazykmi. Nikdy sa nenudíme…