Predstavte si, že sa prebudíte na Veľkonočný pondelok a skupinka mladých mužov vás poleje studenou vodou a vyšibe vás prútenými korbáčmi. Šokujúce? Na Slovensku je to tradičný spôsob, ako ženám zaželať zdravie a krásu na celý rok.
Slovenské veľkonočné zvyky a tradície sú zmesou kresťanských obradov a pohanských rituálov, ktoré fascinujú, prekvapujú a niekedy dokonca šokujú cudzincov. Tento sprievodca vám vysvetlí, prečo Slováci hádžu slamenú figurínu do rieky alebo maľujú nádherné vajíčka. Pomôže vám aj rozšíriť slovnú zásobu a lepšie porozumieť slovenskej kultúre.
Ponorte sa do farebného sveta slovenských veľkonočných tradícií a zlepšite svoju slovenčinu zábavnou formou.
Príprava na Veľkú noc
Veľká noc je pohyblivý sviatok, ktorý sa oslavuje v marci alebo v apríli. Je to oslava jari, preto symbolizuje nový život. Pre kresťanov je to zároveň významný sviatok, na ktorý sa pripravujú už 40 dní vopred. Dodržiavajú pôst, ktorý sa začína na Popolcovú stredu.
Smrtná nedeľa
Nedeľa, ktorá je 2 týždne pred Veľkou nocou, sa volá Smrtná nedeľa. V tento deň sa zachováva zvyk vynášania Moreny.
Morena je figurína zo slamy, ktorá je oblečená v šatách. Vyrobili ju ľudia. Symbolizuje zimu, zlo a smrť. Preto ju ľudia zapália a hodia do rieky. Vítajú tak príchod jari a nového života.
Kvetná nedeľa
Je to posledná nedeľa pred Veľkou nocou. Veriaci nosia do kostola bahniatka (rozkvitnuté vŕbové konáriky), ktoré kňaz požehná svätenou vodou. Ľudia si tak pripomínajú slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema, ktorého vítali palmovými vetvičkami. Preto sa táto nedeľa nazýva aj Palmová nedeľa.
Požehnané konáre symbolizujú nový život. Ľudia ich nosia domov a dávajú ich za obrazy svätých alebo ku krížom. Veria, že to prináša ochranu a šťastie do domu.
Užitočné slovíčka:
- kresťan = človek, ktorý verí v Ježiša Krista
- pôst = čas, kedy ľudia nejedia mäso alebo sladkosti
- smrť = koniec života
- bahniatka = vŕbové prútiky, ktoré sú rozkvitnuté
- požehnať = posvätiť, dať duchovné dobro a ochranu
Veľkonočný týždeň a jeho tradície
Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Veľkonočný týždeň, Veľký týždeň, Pašiový týždeň alebo Svätý týždeň. Vrcholí 3 dňami: Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Kresťania si pripomínajú posledné dni života Ježiša Krista.
Slováci si posielajú veľkonočné pozdravy – pohľadnice, mobilné správy alebo e-maily. Chcete vedieť, ako správne napísať veľkonočný pozdrav a nerobiť pritom častú chybu? Pozrite si 2 krátke videá.
Zelený štvrtok
Nazýva sa aj Štvrtok svätého týždňa. V tento deň si veriaci pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista. Podľa tradície sa zaväzujú zvony. Hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. To znamená, že v chrámoch a kostoloch prestanú zvoniť až do soboty.
Ale na dedinách počujeme rapkáče. Rapkáč je malý drevený nástroj, ktorý je hlučný. Vydáva veľmi silný a trochu nepríjemný zvuk. Tu si ho môžete vypočuť. V minulosti chodili po dedine chlapci s rapkáčmi, pomocou ktorých oznamovali začiatok predveľkonočného ticha bez zvonov.
V tento deň sa v minulosti dokončovalo veľkonočné upratovanie. Veľký význam mala voda – ľudia sa ňou umývali a pili ju, aby boli zdraví. Bylinky, ktoré zbierali na Zelený štvrtok, mali magickú silu.
Na Zelený štvrtok je aj strava zelená. Jedia sa rôzne zelené polievky, ako napríklad špenátová polievka s vajíčkom a opekaným chlebom, žihľavová polievka alebo kapustová polievka. A keďže sa dodržiava pôst, pripravujú sa tradičné bezmäsité jedlá so zeleným šalátom.
Veľký piatok
Nazýva sa aj Piatok utrpenia Pána. Pre kresťanov je to najsmutnejší deň v roku. Pripomínajú si ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Ľudia chodia do kostola a majú oblečené čierne šaty, pretože čierna farba symbolizuje v slovenskej kultúre smútok. Kresťania dodržiavajú prísny pôst.
V minulosti sa na Veľký piatok dodržiavali rozličné zvyky, napr.:
- Ľudia sa išli ráno umyť do potoka, aby boli po celý rok zdraví.
- Dievčatá sa umývali studenou vodou, aby boli krásne.
- Ľudia si v tento deň strihali vlasy, aby im rýchlo rástli.
- Nesmelo sa pracovať so zemou, lebo úroda by nebola dobrá.
- V tento deň sa nesmelo ani požičiavať žiadne veci, čiže dávať ich preč z domu.
Biela sobota
Nazýva sa aj Svätá sobota. Je posledným dňom pôstu. V tento deň veriaci obyčajne navštevujú kostoly, kde sa poklonia a pomodlia sa pri Božom hrobe.
V tento deň chlapci pletú korbáče a dievčatá maľujú veľkonočné vajíčka, ktoré nazývame kraslice.
V domácnostiach sa dokončujú prípravy na Veľkú noc. Obyčajne sa pripravuje jedlo na Veľkonočnú nedeľu. Doobeda sa varia vajíčka, údené mäso, šunka a klobásy. V mnohých domácnostiach sa pripravuje tradičná syrová hrudka (jedlo z mlieka a vajec, ktoré tvarom pripomína syr), pečie sa veľkonočný baranček (koláč v tvare barančeka, ktorý je posypaný práškovým cukrom alebo je poliaty bielkovou polevou) a veľkonočný mazanec či pascha (kysnutý biely koláč okrúhleho tvaru).
Ak vás zaujíma, ako sa pripravuje syrová hrudka alebo pascha, pozrite si 2 krátke videá.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov najväčším sviatkom v roku. Ľudia oslavujú, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Jeho zmŕtvychvstanie symbolizuje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život.
Na Veľkonočnú nedeľu prinášajú veriaci do kostola veľkonočné košíky, ktoré kňazi posväcujú. Čo nájdeme vo veľkonočnom košíku? Nachádza sa v ňom maslo, soľ, chren, ale aj slanina, šunka, klobásy, syr a vajíčka. Niektorí ľudia doň dávajú aj víno alebo pálenku. Spolu s košíkom si ľudia do kostola nosia aj sviečku, ktorá musí horieť počas toho, ako kňaz posväcuje jedlo.
Veľkonočný pondelok
Je to posledný deň veľkonočných sviatkov. Pre tento deň je typická šibačka a oblievačka. Tento veľkonočný zvyk je pre mnohých cudzincov zvláštny, prekvapivý alebo dokonca kontroverzný.
Chlapci a muži od skorého rána navštevujú dievčatá a ženy, ktoré šibú korbáčom a oblievajú ich studenou vodou. Táto tradícia má ženám zaručiť zdravie a krásu po celý rok. Dievčatá za to svojich šibačov a kúpačov odmeňujú maľovanými alebo čokoládovými vajíčkami, koláčmi či peniazmi. V niektorých regiónoch Slovenska je zvykom odmeniť šibačov aj uviazaním farebnej stužky na korbáč.
Užitočné slovíčka:
- ukrižovanie = smrť pribitím na kríž
- Boží hrob = symbolické miesto v kostole, kde je pochovaný Ježiš Kristus
- zmŕtvychvstanie = návrat zo smrti do života, ožitie
- kraslica = maľované veľkonočné vajíčko
- korbáč = pletený prútik z vŕby, ktorým chlapci šibú dievčatá
- šibačka = veľkonočný zvyk šibať dievčatá korbáčom
- oblievačka = veľkonočný zvyk oblievať dievčatá studenou vodou
Ak si chcete zábavnou formou zopakovať slovíčka s veľkonočnou tematikou, vyskúšajte obrázkový kvíz č. 1 alebo kvíz č. 2.
Zatiaľ čo na Slovensku sa na Veľkú noc praktikuje šibačka a oblievačka, v susednom Maďarsku majú podobný zvyk zvaný „locsolkodás“. Niekde v Česku polievajú nielen muži ženy, ale aj ženy mužov. V Poľsku sa zase oblievajú na ulici úplne neznámi ľudia.
V Bulharsku a v Grécku sa hraje tradičná hra s červenými vajíčkami. V mnohých nemeckých mestách a dedinách sa počas Veľkej noci zakladajú veľké ohniská „Osterfeuer“. Okrem toho v Nemecku deti hľadajú čokoládové vajíčka, ktoré im v záhrade skryl veľkonočný zajac, podobne ako je to aj vo Veľkej Británii. Vo Fínsku deti chodia koledovať ako malé čarodejnice, v Nórsku je veľmi obľúbené počas Veľkej noci čítať detektívky alebo pozerať kriminálne filmy a seriály.
Ako sa oslavuje príchod Veľkej noci vo vašej krajine?
Čo prichádza po Veľkej noci?
Veľká noc je iba jedným z unikátnych sviatkov, ktoré sa na Slovensku oslavujú počas jari. S ďalšími zaujímavými slovenskými zvykmi a tradíciami sa môžete zoznámiť hlavne v máji.
Chcete sa dozvedieť, prečo je mesiac máj označovaný za mesiac lásky? A prečo aj napriek tomu Slováci nepreferujú svadby počas tohto mesiaca? Prečítajte si o tom v blogovom článku Bozkávanie pod čerešňou: Jarné zvyky a tradície na Slovensku.
Jazyk a kultúra sú ako pravá a ľavá ruka. Môžete robiť všetko jednou rukou, ale dvomi rukami je to efektívnejšie. Ak chcete hovoriť lepšie po slovensky, potrebujete pracovať na všetkých zložkách jazyka. Pridajte sa do online klubu slovenčiny Jazykové fitko a učte sa efektívne pomocou mojej metódy P.U.Z.Z.L.E.
V klube budete trénovať všetko, čo potrebujete, aby ste hovorili po slovensky bez strachu a stresu:
- výslovnosť,
- nové slovíčka,
- slovenskú gramatiku,
- hovorenie a písanie,
- počúvanie a čítanie s porozumením.
