Je tu 12. apríl. A to znamená, že je čas na blogový formát 12 v 12. Ak ste pravidelnými čitateľmi môjho blogu aspoň od januára 2026, viete, že ide o zachytenie 12. dňa v mesiaci pomocou 12 fotiek a krátkych textov. Možno sa práve teraz pýtate: „Na čo je to dobré? Nie je to strata času?“ Na prvý pohľad to tak môže vyzerať, ale opak je pravdou.
Cieľom týchto blogových článkov je všímať si obyčajné veci v priebehu dňa. Pomáha mi to vedome spomaliť a zamerať sa (= sústrediť sa, koncentrovať sa) na maličkosti, ktoré beriem občas vo svojom živote ako samozrejmosť. Poďte sa pozrieť, aký neobyčajne obyčajný deň som zažila. Nikdy neviete, či vás to tiež k niečomu podobnému neinšpiruje.
Dnes je nedeľa, a preto som si dopriala trochu dlhší spánok. Zobudila som sa asi o pol šiestej (5:30). Po chvíľke strávenej v kúpeľni som sa vrátila do spálne. Rada by som sa venovala svojmu nedeľnému rituálu, ktorým je čítanie mojich obľúbených newsletterov, ale… Cez týždeň sa mi nepodarilo dokončiť nový vlog na YouTube, a preto mám dnes poslednú šancu.
Nemala som chuť sadnúť si za pracovný stôl, a preto som úradovala (= pracovala) z postele. Viem, nie je to ideálne, ale čo už… Ani ja nie som vždy 100 % disciplinovaná.
A keďže som sa po hodine editovania poriadne nikam nedostala, potrebovala som povzbudenie. Zavrela som notebook, obliekla si bežecké oblečenie a išla som si s manželom zabehať.
Počas behu nás čakalo takéto prírodné divadlo. Kto by potreboval chodiť do galérie, keď ju má rovno pod nosom (= celkom blízko)? No uznajte…
Počas behu som sa takmer na každom rohu pousmiala nad pouličnými maľbami, ktoré zdobia elektrické rozvodové skrine v meste.
Polovica bežeckej trasy je za mnou a pri tomto žltom trabante sa vraciam späť. Manžel sa mi už stratil z dohľadu, pretože bežal dlhšiu trasu než ja. A navyše, čas mi zabralo aj fotenie. Obyčajne mobil nechávam doma, keď športujem. Ale dnes bol výnimočný deň.
A po pol hodine sme sa s manželom stretli v cieli. Ešte rýchly strečing a bežíme (= ponáhľame sa) do bytu, lebo o deviatej (9:00) nás čakajú spoločné raňajky s rodinou.
Dnes je v Bulharsku Veľkonočná nedeľa, a tak ju oslavujeme po druhýkrát. Pred týždňom sme totiž oslávili slovenskú Veľkú noc. Niekedy je fajn dať si repete (= zopakovať si to), aby si človek mohol užiť sviatočné chvíle bez stresu a hektiky.
Keď je po raňajkách všetko upratané, sadám si za pracovný stôl. Dokončujem vlog, aby som ho ešte dnes publikovala na YouTube, lebo inak to už nebude aktuálne. Je to video o tom, ako u nás doma oslavujeme Veľkú noc.
O dvanástej (12:00) sme v Kostole sv. Mikuláša na veľkonočnej liturgii. Kostol sa nachádza v prímorskom mestečku a je v bezprostrednej blízkosti mora. Trochu ma prekvapilo, keď som v ňom videla kormidlo. Čakala by som ho v lodi, ale nie v kostole.
Po ceste z kostola sa ešte odfotíme na vyhliadkovom mieste pri pláži, aby sme mali spomienku na spoločne strávené veľkonočné sviatky pri mori.
Na poobedňajšej prechádzke sme si užili ďalšie pouličné maľby. Po chvíľke oddychu som sa znovu vrátila k počítaču. Nedeľa je deň, kedy posielam Slovakletter – pravidelnú porciu slovenčiny za 0 EUR priamo do e-mailovej schránky. A to by už mali byť všetky pracovné povinnosti na dnešný deň.
A aká bola vaša nedeľa? Nemusí to byť nič výnimočné. Stačí jedna malá vec, ktorá vám urobila radosť. Skúste ju napísať po slovensky do komentára.
Chcete vedieť, čím žijem a čo nové pripravujem pre cudzincov? Prihláste sa na odber môjho pravidelného newslettera, ktorý je úplne zadarmo.
Každú nedeľu dostanete:
✔️ krátky tip,
✔️ cvičenie,
✔️ kúsok slovenskej kultúry.
Všetko do 5 minút. Bez zbytočného balastu. Váš malý krok k veľkému pokroku v slovenčine.
