Fašiangy na Slovensku: Tradície, zvyky a slovná zásoba pre cudzincov

Fašiangy sú jedným z najveselších slovenských sviatkov. Prečo? Pretože počas februára to na Slovensku vyzerá tak trochu ako na karnevale v Rio de Janeiro, iba kostýmy sú iné. Ľudia v maskách spievajú, tancujú a strašia okolidúcich. Neľakajte sa. Je to bežná slovenská fašiangová tradícia.

V tomto blogovom článku zistíte:

• čo sú fašiangy,
• kedy sa oslavujú,
• aké zvyky sú s nimi spojené,
• prečo sú dôležité ešte aj dnes.

Ak sa chcete učiť slovenčinu prirodzene a autenticky, práve takéto témy ako fašiangy sú tým najlepším začiatkom. Rýchlejšie pochopíte slovenskú mentalitu a zároveň sa naučíte slovnú zásobu (= slovíčka), ktorú v bežných učebniciach slovenčiny často nenájdete. Článok je určený pre cudzincov, ktorí sa učia po slovensky na úrovni A2 – B1/B2.

1. Čo sú fašiangy?

Predstavte si slovenských farmárov pred stovkami rokov. Je február. Zima sa pomaly končí. Jarná práca na poli čoskoro začne. Ale najprv ich čaká 40 dní pôstu. Žiadna zábava. Žiadne mäso. Žiadny alkohol. Čo urobili? Usporiadali najväčšiu párty roka!

V minulosti sa na označenie tohto sviatku používal termín „masopust”, čiže koniec jedenia mäsa pred pôstom. V Česku sa toto slovo zachovalo dodnes, ale na Slovensku sme neskôr prevzali názov fašiangy, ktorý pochádza z nemeckého slova der Fasching (vo význame „posledné napitie”, čiže posledná možnosť vypiť si alkoholický nápoj pred pôstom).

Zapamätajte si, že slovo fašiangy sa používa iba v množnom čísle. Ako správne používať toto slovo po slovensky, nájdete v tabuľke spolu s príkladovými vetami. 

A ešte jedna dôležitá vec. Keďže ide o názov sviatočného obdobia, píšeme ho s malým začiatočným písmenom: fašiangy (nesprávne: Fašiangy s veľkým začiatočným písmenom).

2. Kedy sa oslavujú fašiangy?

Fašiangy sa začínajú na Troch kráľov (6. januára) a končia sa pred Popolcovou stredou (presný dátum závisí vždy od toho, kedy je v konkrétny rok Veľká noc). Fašiangové obdobie má práve preto každý rok inú dĺžku. V užšom zmysle slova sa termínom fašiangy označujú hlavne posledné tri dni tohto obdobia – fašiangová nedeľa, fašiangový pondelok a fašiangový utorok.

Sú posledným obdobím spevu, tanca, hudby, zábavy a hodovania (= slávnostná hostina, na ktorej sa veľa je a pije). Popolcovou stredou sa začína 40-dňový pôst, teda obdobie pokoja, zdržanlivosti (= striedmosť, odriekanie, abstinencia) a prípravy na Veľkú noc. V minulosti platilo, že počas tohto obdobia sa nekonali žiadne zábavy, ani svadby.

3. Čo je typické pre fašiangy?

V minulosti boli fašiangy spojené najmä so spoločenským životom, oslavami a dobrým jedlom. Ľudia sa stretávali, navštevovali sa navzájom a pripravovali jedlá, ktoré sa počas pôstu nemohli jesť, hlavne mäso. Známe sú aj fašiangové sprievody s maskami a pochovávanie basy, ktoré predstavuje vyvrcholenie fašiangov.

3.1 Fašiangové jedlá

V mnohých slovenských domácnostiach sa pripravujú typické fašiangové jedlá. Patria k nim:

• šišky (sladké pečivo z kysnutého cesta, ktoré sa vypráža; má okrúhly tvar),
• fánky (krehké pečivo, ktoré je v strede niekoľkokrát nakrojené; obyčajne má štvorhrannú formu);
• jedlá zo zabíjačky (slanina, klobása, jaternica, krvavnica, oškvarky a iné).

Ak vás zaujíma, ako pripravujeme šišky v našej rodine, pozrite si krátke video. Naučíte sa pritom ďalšie dôležité slovíčka.

3.2 Fašiangový sprievod s maskami

Najznámejšou súčasťou fašiangov sú masky a sprievody (= organizované skupiny ľudí so spoločným zámerom). Po dedinách chodia ľudia s maskami, ktorí spievajú, tancujú a robia rôzne žarty (= vtipné alebo humorné veci). V minulosti sa tento jav často označoval výrazom „svet naruby“, pretože maska dávala človeku slobodu. Mohol povedať alebo urobiť veci, ktoré by si bez masky nedovolil.

Medzi najarchaickejšie fašiangové masky patria masky zvierat. Každé zviera malo svoj význam:

• turoň (tur, človek s býčou hlavou) – sila a plodnosť;
• medveď – zdravie, fyzická sila;
• koza – hojnosť, nový život;
• kôň – energia, pohyb, život.

K ďalším maskám patria masky vojaka, cigána, žida alebo čerta. Tieto masky často robili hluk, poskakovali a strašili ostatných ľudí naokolo. Podľa ľudových zvykov to malo ochrániť ľudí pred všetkým zlým.

Najznámejšia fašiangová pieseň sa volá Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide. Teraz si ju môžete vypočuť vo videu.

3.3 Pochovávanie basy

Fašiangy vrcholia posledné tri dni pred pôstom. Ich symbolickým koncom je obrad s názvom „pochovávanie basy“. Basa (často označovaná ako kontrabas) je strunový hudobný nástroj, ktorý symbolizuje hudbu, tanec a zábavu.

Pri pochovávaní basy ide o paródiu na pohreb (= rozlúčková ceremónia s mŕtvym). Nechýba smútočný sprievod (= skupina ľudí, ktorí smútia), ale ani vtipné prejavy a humor. Predstavuje to rozlúčku so zábavou pred 40-dňovým pôstom pred Veľkou nocou.

4. Prečo sú fašiangy dôležité aj dnes?

Aj keď dnes už veľa ľudí fašiangy neoslavuje tak intenzívne ako kedysi, stále majú svoje miesto v slovenskej kultúre. Objavujú sa na folklórnych podujatiach, v školách, na dedinách a v médiách.

Pre cudzincov, ktorí sa učia slovenčinu, sú fašiangy viac než len sviatok. Sú mostom medzi jazykom a kultúrou. Pomáhajú pochopiť nielen nové slovíčka, ale aj slovenský humor, symboliku a vzťah k tradíciám.

Ako sa vám páči táto slovenská tradícia? Máte podobnú veselú tradíciu aj vy vo vašej krajine? Budem sa tešiť na vaše komentáre pod blogovým článkom.

Chcete hovoriť po slovensky bez strachu a stresu? 👉 Pridajte sa do online klubu slovenčiny Jazykové fitko ešte dnes.

Každý týždeň tam nájdete:

• konverzačné lekcie alebo diskusie s rodenými hovoriacimi,
• feedback na vaše chyby do 24 hodín,
• pracovné listy so slovíčkami a užitočnými frázami,
• gramatické alebo výslovnostné lekcie s cvičeniami,
• individuálnu podporu a motiváciu,
• ďalší bonusový obsah na platforme Učíme (sa) sloveničnu.